Boh nepotrebuje človeka, aby spasil človeka, ale potrebuje človeka, aby ho miloval. Skutočná láska je vložená do tohto sveta ako malé dieťa do náručia matky. Ako môže milujúca mama byť učiteľkou lásky, ak v jej srdci je len chlad? V mojom srdci bol chlad. Chlad sa mení len skrze lásku. Tá nie je teóriou, tá je objatím, prijatím, vypočutím, úsmevom... Láska sa stáva darom a obdarovaný sa stáva darujúcim. Je vôbec krajšia pravda od tej, že sme milovaní bezhranične? Kto z nás má právo nebyť milovaní? Sme ako malé deti, čo v kolobehu tohto ustráchaného a uponáhľaného sveta chcú na chvíľu veriť v oblaky s nebom, snívať pri okrúhlom mesiaci, či nechať sa zaujať obyčajne neobyčajným vtáčím spevom. Prečo teda utekáme z tej náruče preč? Prečo?
Dlho som žil v sebaklame, že mňa potrebuje Boh, včera mi ukázal, že ma chce mať rád. Mať rád... Prijatie lásky ako jedinej oslobodzujúcej sily pre srdce...
