Písmo:
A-
|
A+
V jednom žalme som včera čítal tieto slová: Pán vyslobodí človeka zo všetkých úzkosti(Ž 107). Zaujímavé na tom bolo, že tento refrén sa zopakoval niekoľko krát. Zostal som tým očarený. Koľká sila! Aká veľká dôvera v Boha!
Niekedy sa mi zdá, že mnohí z nás veriacich sme príliš sebavedomí. Vlastníme Boha. Je to trošku drzé, ale niekedy to tak zneje. Keď sa nám darí, je dobre, keď prídu pády... Myslím si, že našou hlavnou túžbou, potrebou a snahou by mala byť vôľa odovzdávať sa Bohu. Takí akí sme. Tam, kde sme. Stále. Jemu, ktorý napĺňa naše srdce odvahou a dôverou.
