Pustil som ho dnu. Medzitým som sa išiel prezliecť. A modlil som sa za neho. Potom som šiel za ním. Kľačal pred oltárom. Pokorený... V tichu. Len slzy mu stekali po tvári. Kľakol som si k nemu. Najprv ticho. Modlil som sa spolu s ním...
"Dnes to bol najhorší deň môjho života. Pohádal som sa s priateľkou. Naozaj ju ľúbim, tak ako nikoho doteraz. Bojím sa, že budem sám. Kľačal som tam vonku v snehu a modlil sa. Prosil. Potom som zazvonil, túžil som sa dostať sem do kostola. Tu cítim silu. Nevedel som, kde by som mal ísť. Teraz mi už je lepšie."
Toľko jeho slová. Ešte sme tam trocha kľačali a modlili sa. Potom som sa s ním rozlúčil, podali sme si ruky, dal som mu jednu knihu a odchádzal. Videl som, že je už vyrovnanejší. S novým odhodlaním a nádejou.
Ak nevieš, ako ďalej, Boh vie a túži Ti pomôcť. Verím v to, v tom všetkom, čo vnímam okolo seba. +
