Nedá sa mi o tom celom nenapísať, hoci som tu už písať nechcel, veľmi ma totiž bolia niektoré komenty plné nenávisti... Ale skúsim, ak to aspoň niekoho z vás poteší, tak budem veľmi rád...
Išli sme robiť Mikuláša. Nič nezvyčajné. Skôr to miesto je veľmi nezvyčajné... Domov dôchodcov. Ak si predstavujete ponuré a sivé miesto plné smutných a utrápených ľudí, tak vás musím vyviesť z omylu. Cítil som sa tam od prvého momentu ako doma, ba možno aj troška lepšie. Krásne upravené, jemné, ba až nežné priestory. Koľká láska tam sršala! To sa nedá ani slovami vyjadriť. Detaily, drobnosti, maličkosti a spolu jeden úžasný obraz plný dobra a krásy...
Keď sme spolu s Lenkou (najkrajší čert, akého som kedy videl), Siskou (najkrajší anjel na nebi) a Gabikou (ich úžasná mamina, skvelá a krásna žena a vedúca toho celého) chodili prezlečení za Mikuláša s palicou, bielou bradou a žehnaním a postupne vchádzali do tých izbičiek, tešil som na každú a každého. A oni nás vítali s očami naplnenými radosťou a nádejou. Smútok a bolesť som tam nevidel a predsa títo starkí už sú tak blízko od Domu... Pri posteli fotky svojich drahých, ruženec, pár maličkostí... Čo si stadiaľto odnesieme? A na perách úsmev. Recitovali, ďakovali, usmievali sa a tešili... Prosto, nebo už tu. Nebo v láske. Nebo...
Je úžasné, že sú ľudia, ktorí veria v dobro. V Talmude sa píše :"Ak zachrániš jedného človeka, zachrániš celý svet." Dnes som toho bolo znovu a opäť svedkom... Nie je to o tomto aj náš život?
Verím v dobro a verím v nebo. A Ďakujem... Majte krásneho Mikuláša i celý Advent. +
