Nad hviezdy vyplačem tvoje meno,
raz odišla si, neviem kam,
do samoty a hrôzy ticha
upadám.
Prečo nepovedala si aspoň:
„vieš, neviem, či sa vrátim“,
prečo mám dnes zostať ticho,
keď v slzách sa tu topím.
Za hviezdnatým nebom,
až kdesi, kde je svetlo,
za tunelmi noci,
sa moje srdce pohlo.
/:Ale ja som sám
a neviem kam
sa poberám.:/
Nechaj mi aspoň lístok,
zavesený na konároch
na sídlisku v mojom meste,
tam nad ním bdie len Boh.
Tam prídem, budem hľadať,
utopím svoje slzy
do nocí, kde nieto hviezd
nad svetlami miest.






