"On ma neodsúdil..."

"Mnohí na mňa pozerali len na toho, kto fajčí a pije. Takto ma posudzovali. Toto som pre nich znamenal. Nič viac. Nezaujímali ich moje túžby. To, kým by som chcel byť. Nielen v práci, ale predovšetkým ako človek. Nie len ako súčasť systému, ale ako jedinečná bytosť. On ma neodsúdil..."
Keď som počul tieto slová, pochopil som aspoň niečo z túžby každého (najmä) mladého človeka. Zažiť prijatie. Nielen kritický pohľad spravodlivého zabárajúci sa do duše, ale zažiť, to že nie je súdený a trestaný. Že nie je najprv trest a až potom vzťah, ale že je najprv vzťah a až potom pochopenie chyby.
PS: Hovoril o jednom staručkom saleziánovi, ktorý zažil príliš veľa zla...