Malý chlapec z jedného malého mesta vyrastajúci spolu s menšou sestrou a rodičmi. Jedna malá ulica, jedna malá škola.
Ten malý chlapec z malého mesta je na svojej malej ulici a kráča. Nevie ešte kam. Takmer každý deň ku svojim drahým starým rodičom na obed, do práce a potom domov. Nevie, čo bude. Sníva. Nevie čo, ale Boh už vie...
Je láska našou cestou? Ak áno, tak aj tento malý chlapec ju zaživa. V prijatí od svojich drahých, od pár kamarátov. Ale zaživa aj smútok z bolesti svojich drahých, ktorá sa natrvalo vpisuje do jeho srdca. Je tam. Ale aj výsmech a poníženie. Prečo ich musí tak veľmi cítiť? Možno preto, aby sám nechcel nikdy nikoho ponížiť. A tak stále kráča ďalej...
Stretá mladých. Stretá kňazov, ktorí ho majú radi. Chodí na výlety a začína v sebe pociťovať "niečo viac". Taký zvláštny pocit. Je to radosť? Nevie ho ešte pomenovať, ale vie, že niekde hlboko po ňom stále túžil a že ho hľadal. Dnes ho dostáva ako dar skrze lásku. A potom ľútosť. Prečo? Keď vidí životy svojich kamarátov a to množstvo prázdna, v ktorom sú prepadnuté a toto v ňom vzbudzuje túžbu. Stále ten sen, ktorý kedysi nemal meno ani tvár, dnes získava svoje kontúry. Sen o ich šťastí...
Na ceste tohto sna stretá jedného muža. Muža, ktorý tiež mal sen. Na začiatku je tomuto malému chlapcovi z malého mesta ten muž veľmi čudný. Až príliš. Neskôr práve v ňom objavuje muža veľmi blízkeho. Toho, ktorý mu pomáha pochopiť jeho srdce. Srdce túžiace milovať. Ten muž má meno. Dnes toho malého chlapca z malého mesta príde navštíviť osobne. Don Bosco.
Malý chlapec už je starší, ale oči dieťaťa si ponechal a srdce plné snov o ich šťastí (je ich toľko a majú meno, tvár, svoj príbeh...) stále zostal a aj vďaka tomu mužovi snov rastie...
Prajem vám odvahu a nádej.
In DB.
