"Bol to krásny trip. Balkánsky poloostrov. Ja, moja priateľka a Supa so svojou priateľkou. Boli sme na mnohých miestach. Veľa sme toho spolu zažili. Krásne dni. Náročne, ale veľmi pekné..." Tak začal, dlhšie sme sa nevideli a priniesol mi stadiaľ aj jeden darček. Magnetku, ktorá si našla miesto vedľa iných. Magnetku z miesta, kde som nebol... Magnetku z Medjugorje. "Chcel som Ti stadiaľ priniesť aj dačo iné, malé modlitbové ružence, ale rozdal som ich." Verím, že ich dostali tí, čo mali...
"Cestou späť sme boli veľmi unavení. Supa už zaspával ako šoféroval. Mal síce zopár káv i energeťákov, ale nevládal a ani ja. Zaspával som tiež a tak som sa ešte pred spaním pomodlil jednu modlitbu." Tá modlitba znie... "Pod Tvoju ochranu sa utiekame svätá Božia rodička, neodvracaj zrak od našich prosieb, pomôž nám v núdzi, z každého nebezpečenstva nás vysloboď, Ty Panna slávna a požehnaná. Amen." Táto modlitba má v sebe veľkú silu... Pokračuje... "Potom som zaspal. Zobudil som sa o nejaký čas, keď sme takmer narazili do auta pred nami, ktoré za sebou ťahalo čln... Nenarazili sme. Supa to dokázal uhrať, aby sa nič nestalo. Potom nám povedal, že už zaspával, ako počul ženský hlas, ktorý mu opakoval... Zobuď sa. Zobuď sa... Dievčatá spali. Ja tiež."
Toľko jeho podelenie sa. Toľko jeho skúsenosť. Modlitba ako pomoc? Ako opora? Verím, že hlavne ako cesta k pokoju duše... Názor si spravte sami.
Pokoj s vami. +
