Mladý muž. Študuje na vysokej škole. Zabáva sa, teší zo života, ale má aj veľmi citlivé a vnímavé srdce na ľudí okolo seba. Má dobré srdce. Vidno to v jeho očiach, počuť v jeho slovách, cítiť z neho. Láska nie je túžba vlastniť, ale byť darom. Darom pre seba, darom pre iných. Tešiť sa z tej krásy okolo... "Stále mi hovoria, že mám veľmi dobré srdce..." Jedna z jeho viet. Našťastie sa za ňu nehanbí...
Cestoval som včera domov autobusom. Sedel som vpredu a počúval nášho šoféra a jeho spolujazdca, bývalého šoféra. Nedalo sa ich nepočúvať. Boli to krásne príbehy, plné dobrodružstva... O tom, ako počas vojny v Chorvátsku prechádzali autobusom, o tom, ako ich v Španielsku okradli, o tom, ako boli na ďalekom Urale, o tom, ako nášho šoféra pár dní dozadu prepadli, poranili, okradli... Slová úcty, pokoja, slová plné života a nádeje. Už pred koncom som prišiel za ním a poprosil som ho, či by mi nezastavil skôr. Pozrel na hodiny a ... "Kde to potrebujete zastaviť?" Bol ochotný. Ešte sme prehodili pár slov o pokoji... Tak veľmi potrebnom. Lúčil som sa nielen so šoférom, ale predovšetkým s Človekom...
A potom doma. Naši chlapci zo sídliska poctivo trénujúci basketbal... Mamičky na fare, ktoré upratávali veci po prvom svätom prijímaní... pubertiaci s novou hudbou a snami... animátorky, čo chystali tábor pre deti... mladí muži, ktorí im k tomu pripravovali hymnu, spoločne sa potom modliaci s nami, saleziánmi... Toľko dôvodov nádeje, radosti...
Náš život je neopakovateľne krásny dar. Je jedinečný. Nebojte sa ho. Sme tu, lebo sme napriek tomu všetkému zlému okolo nás i v sebe, stále milovaní dobrým Bohom a môžeme aj my mať radi a konať dobro. Najprv sebe a potom aj iným.
Verím mladým.
