Prebodnutý...

Pred tajomstvom smrti sa cítim vždy veľmi krehký. Na tých niekoľkých pohreboch, na ktorých som sa zúčastnil, som bol smutný. Pohreb samovraha, mojich blízkych, alebo i celkom neznámych ľudí. Bratov, sestier... Odišli. Na druhú stranu. S pominuteľnosti všednosti a túžby uchopiť veľkosť okamihu do veľkosti večnej stálosti. Večnosti. To je nekonečnosť za bránou smrti.

Niekto ňou prešiel pred nami a za nás, aby nám ukázal, že bolesť a úzkosť s ňou spojené nie sú trvalé.

Niekto prijal náš hnev, klamstvo, smilstvo, pýchu a nechal sa nimi prebodnúť.

Niekto, kto vedel čo je láska a aká trpká je zrada.

Niekto. Ježiš Kristus môj Pán.