Prečo si ubližujeme?

Možno je zlo predsa len také silné. Pýcha, dravosť, klamstvo... neviem. Rád by som tomu prišiel na koreň. Už toľko rokov - hoci nie až tak veľa - sa túlam a blúdim po tejto zemi a neviem. Veď aké by to bolo pekné, vzájomne si fandiť, tešiť sa z dobra toho druhého, mať radosť z pekného rána, vtáčieho spevu... asi je to naivné - vďaka ak mi to pripomeniete..., alebo hlúpe a možno aj hlúpe aj naivé zároveň. Predsa však stále snívam o tom, že raz..., keď sa pominie náš strach z toho, že môžeme byť dobrými, prijmeme nás osud, že sme milovaní a láska sa stane našou identitou a potom - snívam (naivne a hlúpo - asi), že bolesť už bude len pojmom, ktorý zostane v nás ako spomienka na čas dozrievania v láske... Snívam...