Končievame naše stretká, počas, ktorých spolu s animátormi pre chalanov chystáme bláznivé hry, ale aj súťaže, kde môžu bojovať medzi sebou modlitbou v kostole. Teraz zapaľujeme sviece na adventnom venci a dáme si krátku modlitbu za nich, za ich rodiny, kamarátov... Presne pri tejto príležitosti, keď sme čakali, než začneme som si sadol vedľa jedného z nich, ktorý sa viac smeje, než všetci a zaujímalo ma prečo...
"Vidím Ťa takého vysmiateho, to je skvelé. Asi si väčšinou dobre naladený, keď máš úsmev na tvári..." Čakal som všelijaké odpovede, ale táto ma naozaj dojala... "Nebol som taký, býval som smutný. Ale mám veľmi dobrého kamaráta. Mal rád šport, pohyb, všeličo... Ale raz padol z hojdačky, dolámal sa. Dnes už nemôže nič z toho, čo predtým. A vieš, aká bola jeho reakcia? Povedal mi, že je rád, že žije. S úsmevom... Odvtedy sa usmievam a teším sa zo života."
Máme sa asi stále od nich, od našich mladých čo učiť. Môžeme vidieť to negatívne, ale môžeme pozrieť aj hlbšie a pýtať sa na to viac, čo v každom a každej z nich je, lebo ono to tam je.
Pokoj s vami. +
