Jeden náš starší spolubrat, ktorý si toho v živote pretpel viac ako dosť. Väčšinou len ticho sedí uprostred nášho spoločenstva. Veľa toho nenahovorí. A predsa... Kedykoľvek sa ho niečo spýtam, alebo sa mu prihovorím, nemusím nikdy čakať smútok, hnev, znechutenie... Práve naopak. Srdce plné pokoja, milosrdenstva, zmierenia... Napriek tomu množstvu bolesti, cez ktoré v živote prešiel a som si istý, že ešte stále prechádza.
Jeho motto je "cez všetko sa dá premodliť." Pre mňa ako mladého kňaza, neskúseného a robiaceho chyby to značí veľa. Jeho pokoj, trpezlivosť. Po toľkých ranách. Do toľkých rán.
Ďakujem, to ktoré vyslovil...






