Šli sme sa prejsť. Trošku vínka k tomu a debatky. Rôzne. O hocičom a dakedy o ničom. Veľa smiechu. Úvahy a hľadania. Otázky. Ten čas spolu niečo znamenal. Bolo to niekedy v tom čase, keď sme už začínali veriť, že táto kríza môže skončiť. Jeden z nich využil čas na tvorenie hudby, textov, zdokonaľovanie sa. Tvrdá práca. Nemusel. Chcel. Druhý z nich pracoval ako vedel, chystal sa na skúšky... Chýbali mu tie dosky, čo vedia znamenať svet... A niekedy uprostred toho celého zrazu ten pán herec povedal... "Chcel by som ti poďakovať, že vďaka tebe som na ceste hľadania Boha, hoci predtým som už o ňom nechcel veľmi počuť..." Tieto slová odzneli a ten druhý muž zdvihol zrak. Pochopil, že tá vďaka je pre neho... A pokračoval budúci majster dosiek... "Pochopil som o čom je viera. Pre mňa je to o tom, že, keď som s Bohom, necítim sa byť sám." Pre mňa to bolo ako blesk z neba, ktorý prežiaril temnotu noci. Je to naozaj úžasné koľko je ciest, koľko je príbehov, koľko je hľadaní a ako veľa dobra vie byť v ľudskom srdci...
Pokoj s vami.
S úctou ku každému a každej...
