"Sedeli sme spolu na pive a hrali sme šach. Bolo to dávno. Pozeral sa na nás jeden muž. Zberal tam poháre, vyzeral dosť opusteno. Pristavil sa pri našom stole a spýtal sa, či si môže so mnou zahrať. Myslel som si, že ho raz dva porazím, že to nebude žiadny problém. Stavili sme sa o pivo. Hrali sme niekoľko hier. Ani jednu som nevyhral. Bol príliš dobrý. A tak sme si dali pivo a ja som sa vyzvedal na jeho osud. Povedal mi, že kedysi bol vysokoškolským profesorom, ale opustila ho žena a on stratil zmysel toho všetkého. Nechal to tak. Šiel na ulicu a zarábal si zberaním pohárov a kadečím iným. Pokračovali sme v našich stretnutiach. Len tak občas. Pomaly vstával z prachu hore."
Už aj toto by stačilo. Tá ľudská dobrota, ktorá má toľkú silu. Lenže ich príbeh pokračuje ďalej...
"Musel som z toho mesta ísť preč. Šiel som ďalej. O pár rokov som sa tam opäť zjavil, hoci som tam chodil aj predtým. Už sme sa nestretali, len tu... Šiel som po meste a videl som ho. Bol slušne oblečený, mal pri sebe nejakú sympatickú ženu a vyzeral šťastne. Zastavil ma a ďakoval mi. Opäť našiel chuť a zmysel toho všetkého. Hovoril mi, že mi je vďačný, že som si ho vtedy všimol a trávil s ním čas. Pomohlo mu to. Našiel si novú prácu ako učiteľ, našiel si novú partnerku a kráča spokojnejšie ďalej životom."
Toľko tento príbeh. Toľko. Verím, že je možné byť si vzájomne oporou a učiť sa budovať mosty a stavať cesty. Veď to by malo byť naším poslaním. Stávať sa ľuďmi nádeje pre iných a cez to všetko aj pre seba samotných.
+
