Prvý z nich študuje na vysokej škole. Je mimoriadne inteligentný i nadaný. A zároveň i citlivý. Zrejme tomu pomohla aj nedobrá situácia z rodiny. Je aj veriaci, ale tým svojím hlbokým a skrytým spôsobom. "Je mi ľúto tých ľudí, sú takí bezradní. A to mesto je také bezcitné. Viem, že ich nezachránim, ale môžem im aspoň trocha pomôcť mať aspoň kúsok krajší deň a možno svojím postojom oslovím aj iných, aby neboli nevšímaví voči ľudskej bolesti. A vieš bolo to práve v ten deň, keď pápež František písal, že máme konať dobro najmä tým, od ktorých nedostaneme zaň nič. Tak sa snažím žiť." Toľko slová toho prvého. Poznám ho už roky a toto presvedčenie a tento postoj sú v ňom prítomné stále. Ďakujem za neho a teším sa z neho.
S druhým som sa zoznámil raz na pive, je spolužiakom chlapcov, ktorých poznám. Včera sme si boli zapáliť a potom sme sedeli u nás na fare a rozprávali sa. Potom sme išli zobrať jeho auto. Tam sme ešte sedeli a debatili o živote, nádeji a smrti. "Bol som na tom veľmi zle, takmer som to nebrzdil a nemusel som tu už byť. Nemal som prečo byť. Cítil som stále vinu za všetko, za to kým som. To ma viac posilnilo v mojej viere. Dnes som vďačný za to, čo mám a som rád, že sú okolo mňa ľudia, ktorí konajú dobro." Cítil som z neho hĺbku, nádej, túžbu po živote. Ďakujem za neho.
Mohol by som písať i viac. Takýchto mladých nie je málo. Netúžiš sa ku ním aj Ty pridať?
S úctou. +
