Boli sa stíšiť. Modliť sa. Premýšľať samé nad sebou a nad tým, akými by sa túžili stať. Báli sa toho. Ticho. Lieči? Ich uzdravovalo. Jemne, nežne s pokojom objavovali tú svoju naozajstnú krásu. A preto dnes za ne znova ďakujem. Za ich odhodlanie, nádej, ale predovšetkým za ich krásnu a slúžiacu lásku. Tú, ktorá premieňa tento svet na svet, kde sme viac sami sebou.
Ako to celé prebiehalo? Úvahy, témy, ticho, modlitba, svätá omša, spoločný čas na oddych, modlitba a nakoniec svätá spoveď. Nuž, zdá sa to asi celkom náročné, však? Nie je jednoduché nájsť v sebe to podstatné. Často krát sa zľakneme a utekáme od seba preč, bojíme sa. A tu môže byť cesta. Cesta pokoja srdca, ktoré verí, že je milované a prijímané stále a také, aké je.
Ďakujem Ti, dobrý Bože za každého a každú, osobitne mladých, ktorí majú vo svojich srdciach túžbu byť sebou samými. Ochraňuj ich, prosím na ich cestách.
Prajem vám každému pekný a pokojný deň. +
