O svadbe sme sa dohodli na stope. Šiel som vtedy do Bojníc a zobral ma. Myslel som si, že sa volá inak, takže trapas hneď na úvod. Potom to však už bolo fajn. Prípravu absolvovali. Stretli sme sa na poslednom stretku, kde sme sa dohadovali na obrade a tak všetko okolo toho, aby to bol ten najkrajší moment ich doterajšieho života. Potom sme si prechádzali manželský sľub... A vtedy sa ma ona spýtala, či môže k manželskému sľubu niečo pridať. Poprosil som ju, aby mi to prečítala... Stálo tam... "Sľubujem Ti, že sa budem snažiť, aby na tvojej tvári nikdy neboli slzy smútku." Toto bolo pre mňa veľmi silné... Obrad sme zvládli, bol nádherný, plný vznešenosti, ktorou láska oplýva, keď je čistá a darujúca sa. A život šiel ďalej...
Občas sme sa stretli na svätej omši u nás. Pár slov. Potom prišiel ten čas čakania na bábätko. Ich túžba bola veľká. Lenže tu bola aj bolesť u ich dverí. "Odviezli mi ju do nemocnice. Verím, že to bude všeko fajn." Neistota, ale aj viera. Obavy, ale aj dôvera a nadovšetko láska, tá, ktorú si sľúbili.
Stretli sme sa zasa. Niečo prerábali, aby si tam mohli rozbehnúť kaviareň, ktorá už mimochodom funguje a že vraj tam je naozaj dobrá káva :) a on mi hovorí... "Vieš, podnikám s atrakciami pre deti a tak mi napadlo spraviť niečo aj pre deti zo sociálne slabších rodín, čo si o tom myslíš?" Chytilo ma to srdce. Koľká dobrota!
Pred pár dňami prišiel na svet ich prvorodený. Plod ich lásky a Božieho požehnania. Teším sa veľmi z toho.
Ďakujem Ti za nich. Žehnaj ich, prosím a žehnaj, prosím i toľkých iných.
S úctou. +
