Rada fotí. Pozerá sa na svet cez fotoobjektív a tvorí niečo krásne. Tváre ľudí, slnko, prírodu... Tú všetku krásu, čo má vo svojom srdci a po ktorej tak veľmi túži. Je to asi raz už tak, že takí akí sme, takí vidíme život a berieme ho... A ona? Nemá to ľahké a predsa túži žiť krásny život. Žiť ho ako dar pre niekoho...
Tento týždeň bola s nami na tábore. Fotila, chystala prezentácie, pomáhala pri hrách... Nič nezvyčajné, či? Jej rodina je veľmi zvláštna. Žije len so svojou babkou. Otec? Aspoň občas sa ozve a mama? Veľmi málo. Súrodenci? Žiadni. Priatelia? Aspoň zopár ich je... Jej priateľ, ktorého ľúbi... Mnoho bolesti a utrpenia na tak krásne a mladé dievča...
"Včera mi bolo úplne zle, ale prišla som. Išla som na doraz. Túžila som sa darovať iným..." Radosť v jej očiach a túžba po krásnom živote sú viac ako to všetko. Opora v Ježišovi, ktorého tak veľmi ľúbi a priatelia... "Ste mi ako druhou rodinou. Nahrádzate mi tú, čo nemám..." Tá správa mi prišla od nej... Tak veľmi túži po živote...
"Chcela by som sa naučiť fotiť hviezdy. Ale nejde mi to. Možno sú na to príliš krásne, aby ich zachytil fotoparát..." Raz to však určite dokáže, v to pevne verím.
Verím v nádej pre ňu. Verím, lebo ona v ňu verí. Drahí mladí, nikdy nestrácajte vieru v "TO" viac, čo je vo vás. Boh vo vás vždy verí a vždy sníva len a len vaše šťastie. Nebojte sa.
Verím mladým.
