Otče, čo si stvoril krásu hviezd a do očí si mi ju vpísal. Zostaň, please. Neodpájaj sa z netu, keď Ti píšem. Len klikni, prosím do očí svetla a silu veriť láske, nebu, nádeji... Vieš, malé deti zatvárajú oči, ale spánok nie je smrť. Nie je len kúskom cesty ku ďaľšiemu dňu? Ako to opísať, povedať? Mamkin úsmev, otcova ruka na pleci a bozk nádeje od toho, čo zostane, keď oni odídu. Stačí to? A stačí vetru smer, či potrebuje aj silu? Neviem, malé deti blúdia a pýtajú sa. Oci, Teba... Teba pýtajú sa a snáď nájdu smiech i radosť srdca.
21. nov 2007 o 11:06
Páči sa: 0x
Prečítané: 981x
Spolu a niekam
Slová všedné. Suché. Obyčajné. Prosiace. Malého dieťaťa. Dnes...
Písmo:
A-
|
A+






