Bola to jedna oslava. Podrobnosti tie nie sú podstatné. Ani množstvo ľudí. Ani darčeky. Ani atmosféra... Podstatní sú oni, mladí, ktorí netúžia byť len diváci a konzumenti, ale predovšetkým protagonisti a nositelia nádeje a života... A tak zopár slov o nich a azda aj s nimi a pre nich...
Sedel som tam, počúval ich a modlil sa, keď prišiel ku mne... "Chcel by som byť lekárom. Vieš, keď vojdem do nemocnice, ožívam. Keď môžem tým ľuďom pomáhať, som šťastný. Toto ma naozaj napĺňa. Tu sa cítim sám sebou. Keď im môžem slúžiť, keď im môžem byť nablízku. Chcem tomuto poslaniu zasvätiť svoj život." Mladý muž, študent medicíny...
Potom ona. Začína štúdium na vysokej škole. Mladá žena, ktorá je otvorená, počúva, je blízko tým, ktorí za ňou prídu. Počúva nielen ušami, ale hlavne srdcom. Vnímavá na ich bolesť, hľadania, pády, sny... Ako staršia sestra s veľkým a dobrotivým srdcom...
Mladí umleci. Hudobníci a odvážim sa dokonca povedať, že i muzikanti. Skladajú piesne, koncertujú, robia iným radosť. Dávajú svoje dary pre iných a sami cez ne rastú. Aj oni prichádzajú a spoločne hráme, spievame, vychutnávame si ich túžbu po živote, ich dary. Aj oni, jeden po druhom prichádzajú a zdôverujú sa s tým, že túžia niečo pekné zanechať, odovzdať... Nielen mať, nielen brať, ale predovšetkým sa stávať.
A mohol by som pokračovať ďalej... Mohol by som... Ale verím, že to môžte aj vy. Verím, že aj okolo vás je mnoho mladých, krásnych, šikovných mladých ľudí, ktorí sa túžia stať darom pre vás, ale aj pre našu spoločnosť a pre tento svet.
Verím v mladých.
