reklama

Stopárske príbehy

Kedysi som rád chodil stopom. Malo to svoje čaro. Rôzne stretnutia, príbehy, chvíle, ktoré zo sebou prinášali nielen zážitky, ale aj skúsenosti i ponaučenia. V poslednej dobe som sa opäť odhodlal. A neľutujem.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Prvý príbeh sa začal písať potom ako som nestihol autobus v Nitrianskom Pravne. Zvyčajne sa to nestáva, ale teraz sa stalo. A tak som dvihol hore palec a skúšal...

"Kam ideš?" Otázka muža, asi môjho rovesníka. Povedal som mu, že do Prievidze, že som nestihol bus. Mal som batoh, gitarku, ale nejako sme to pomestili celé do jeho dodávky dopredu. "Idem z Oravy, zavážam tam materiál, každý jeden deň." Potom tradičná debata o "kvalite" našich ciest a o tom, koľko toho najazdí a ako sa mu zbytočne v tomto komplikuje život. "Hrávaš v nejakej kapele?" A tak som mu porozprával o kapelách, kde hrávam, o tom, ako sme boli v štúdiu nahrávať a iné. A rozhovoril sa aj on. Boli sme už takmer v Prievidzi. "Vieš, mojej žene nejako v poslednej dobe začína šibať. Neviem, nejaké kurzy stále, a pritom doma máme malé deti. Mám ju rád, ale nechápem, čo sa deje." Cítil som z neho lásku, slovník som nevnímal, skôr srdce, ktoré nechce prestať milovať. Zaviezol ma až na vlakovku do Prievidze. Tam sme sa rozišli. Verím, že pokoj, po ktorom túži, dosiahne...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Druhý stop bol v jednu nedeľu, keď som odchádzal od rodiny z môjho rodného mesta a stál som pri ceste so zdvihnutým palcom. Zastavil mi mladý muž. Spýtal sa ma na meno a na to, kam idem. Potom sme sa bavili o ňom, o tom, ako končí posledný semester na stavbarine a medzitým pomáha v rodinnej firme, o tom, ako si pomaly nažívajú s priateľkou o jeho vysnívanom domove... "Minule som bral jedného muža, pokazilo sa mu auto, tak som mu pomohol." Obyčajné vyjadrenie. Len tak akoby, ale koľko dobroty v sebe nieslo. "Môj otec bol vojak a tak ma naučil aj s bratom zásade obrany slabších, pomoci, aby som nebol ľahostajný voči zlu, ale čelil mu." Múdry muž. Bavili sme sa o živote, o hodnotách, o snoch, túžbach... Som presvedčený, že jeho cesta môže byť pekná, lebo v ňu verí, túži po nej a snaží sa žiť najlepšie ako vie. Zaviezol ma až do Žarnovice a pokojne pokračoval ďalej...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďakujem za dobrých ľudí, ktorí svoje životy žijú najlepšie ako sa im dá a napriek ťažkostiam a problémom sa nevzdávajú.

Pokoj s vami. +

Róbert Flamík

Róbert Flamík

Bloger 
  • Počet článkov:  553
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Salezián. Od 18. júna 2006 kňaz. Nachádzaný Niekym, kto aj k nemu si stále a verne hľadá cestu... S úctou. Zoznam autorových rubrík:  Z môjho vnútrarozličné hlasySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu