Je tomu už niekoľko rokov. Zastavil mi kamión. V živote som dovtedy nestopol kamión. Ale to zďaleka nebol ten najkrajší zážitok toho dňa.
Po klasických pár otázkach sme sa dostali k tomu, čo robím. S bázňou som mu to povedal. Prijal túto informáciu a potom sa rozhovoril on sám. Je to už mnoho rokov, ale pokúsim sa vám ponúknuť kus jeho múdrosti.
„Mnoho krát sa mi už stalo, že na cestách som videl nehody. Ľudia, ktorí boli zranení. Vždy som im zastavil. Pomáhal som. Pochopili to aj moji šéfovia, že to asi nie je náhoda a do kamiónu mi dali pomôcky pri resuscitácii. Vždy sa mi zatiaľ podarilo každého zachrániť.“
Krásne svedectvo! Vyložil ma v T. a pokračoval ďalej.
Po čase, keďže sme si vymenili čísla, mi volal ku Vianociam... Pekných pár slov.
Potom ešte raz. Plakal.
„R., musím Ti to povedať. Pred pár dňami som sa vracal domov. Presne predo mnou sa stala tragická nehoda. Chcel som pomôcť, ale bolo už neskoro. Ten muž v tom aute zomrel.“ Plakal a ja som nevedel, čo povedať, len som sa v duchu modlil za tohto vzácneho muža.
Dnes už nie sme v kontakte, ale verím, že raz sa určite stretneme tam, kde už nebude ani bolesti, ani smrti, ani utrpenia, len čistá a stála radosť.
Milí priatelia, prajem vám pokoj i nádej.
S úctou.
