Sedel som na pumpe pri M. Vo vrecku som mal dva centy, v ruke gitaru a pod sebou papiere zo škatúľ. Už dávno som mal byť v N. Ale predtým som chcel navštíviť kamaráta I. pri DK. Nepodarilo sa. Ten deň stop nešiel... Mal som tam síce jeden vtipný zážitok ako ma zobrali trampovia do svojho „fára“ a keď zistili, že som kňaz, tak si „zahláškovali“ na dcéru jedného z nich: „počuj, tam máš farára, tak sa môžeš hneď aj vyspovedať...“ Dievča na mňa pozrelo a ja som hneď pochopil, že asi dnes tú túžbu nemá...
Nuž, ale vráťme sa k tej pumpe... Tri krát mi volal I. a tri krát som mu povedal to isté „sedím na pumpe, nik ma neberie, prespím tu a ráno idem ďalej.“ Na štvrtý krát mi volal a pýtal sa len jednu vec „a na ktorej si pumpe, ideme po Teba.“
Priatelia. Jeden vybavil auto, u ďalšieho sme spali po skvelej večeri a posledný z nich nás zobral na ich tradičnú hasičskú zábavu.
Od poobedia som mal pocit, že sa priečim Bohu, nič nešlo, tak ako som si prial, vôbec nič, a predsa boli tu ľudia, ktorých mi „poslal“. Priatelia...
Myslím, že takýchto priateľov dostávame mnoho. Ďakujem.
Prajem vám radosť a pokoj.
S úctou.
