Premiéru sme mali na púti zaľúbených Šaštíne, tam sme túto našu komédiu hrali prvý krát a potešili ňom mladších i starších. Po nej nasledovala premiéra u nás, v našom kostole v jeden piatkový podvečer, ktorý bol pekným obohatením.
Včera sme hrali dve predstavenia. Prvé na divadelnom festivale v Žiline v Dome odborov v krásnom priestore, s úžasným osvetlením, zvukom... Krásne.
Posledný krát sme zahrali naše divadlo v detskom domove v Bytči. Vonku na trávniku, bez kulís, mikrofónov, svetiel, hudby... Naším osvetlením bolo zapadajúce slnko, naším zvukom bol vtáčí spev, kulisami budova detského domova a auto a divákmi tie najvďačnejšie deti, pre aké sme kedy hrali. Už pri prvom momente nám pomáhali nosiť veci ku divadlu, objímali hercov a herečky a povzbudzovali nás svojím prijatím a svojimi úsmevmi. Počas divadla nad nami preletel kŕdeľ lastovičiek, bola to kulisa, ktorú nezabudnete, možno bola obrazom tej nádeje, ktorá žije v nich... Po divadle, potlesku i fotení sme sa spolu s nimi hrali, rozprávali, zajedali, to čo nám tam pripravili dobrí ľudia.
Možno bežná vec, možno to pre tých tridsať či menej detí i starších veľa neznamenalo, ale skôr verím v to, že toto bol malý zázrak darovaný nám v čase nášho života, aby sme neprestávali veriť v radosť, lásku a v to, že to krásne je ukryté tam, kde nie je chlad, ale bije tam srdiečko plné nádeje.
Pokoj s vami. +
