Sedeli sme na pive s jednou partiou chalanov. Pohodička. Debatka len tak. Veď viete, fajn atmosféra piatkového večera. Zbadal som jedného kamaráta. Šikovný chalanisko. Basket, divadlo... Taký dobrý typ. Šiel som za ním ho pozdraviť. Zoznámil ma s iným. Menovci. Dali sme sa do reči. Potykali si, pripili a tak. Fajn veci. Lenže potom sme zabrúsili do úplne iných vôd.
"Môj oco ma nenávidel. Ubližoval mojej mamine i mne. Raz ju tak veľmi zbil... Mne zlomil ruku. Ani som jej nemohol pomôcť. Môj brácho začal s drogami. Lenže ja nie. Dal som sa na thajský box, makal som na sebe. Nechcel som, aby ma ovládal. Makal som v škole. Učil sa. Teraz som na gympli so zameraním na cudzie jazyky. Mám kočku. Rozumieme si. Klape to." Silné slová. Odhodlanie. Vernosť. Nepoddajnosť... Uf, krása.
"Robil som plavčíka na kúpalisku. Tam som zažil mnohé. Podarilo sa mi zachrániť tri ľudské životy. Jedného staršieho pána, jedného chlapca a ešte jedného (to už som ja zabudol, že koho zachránil). Slová vďaky... tie skoro vôbec neprišli. Nevadí. Aj tak som rád, že som to mohol vykonať. Urobil som to rád a nezištne." Toto bolo pre mňa veľmi silné. Takýto mladý muž! To sa len tak nevidí. Koľko dobra a lásky v ňom je!
Milí priatelia, verím tomu, že takýchto ľudí chodí po svete veľa. Možno veľa nehovoria, možno nie sú z tých, ktorí by dávali o sebe vedieť, ale jedno je isté, je ich veľa. Verím tomu.
Pokoj s vami. S úctou. +
