Práve sme sa vracali naspäť do nášho domu a on si tak zaspomínal na svoje mladšie časy. Na časy, keď začínal pôsobiť v Petržalke uprostred sídliska, uprostred toľkých mladých, toľkých rodín, radostí i bolestí...
"Keď som sa niekedy išiel prejsť po sídlisku, snažil som sa žehnať. Myslieť na všetkých tých ľudí, ktorí tam žijú, aby boli šťastní..."
Veľmi sa mi zapáčili tieto zdanlivo jednoduché slová, a predsa preniknuté takou hĺbkou a krásou. Žehnať. Žehnať, aby dobro v akejkoľvek podobe a sile víťazilo. Aby sme boli svedkami premeny vo vlastných životoch, ale aj v životoch našich blízkych i naších sídlisk a miest. Držme si v tom palce!
Želám pekný deň.






