Bolo to na jednej svadbe jedného Jančiho a jednej Barborky. Čakali sme ich pred kostolom, tak som ho pozdravil. Po slovensky, lenže ani zďaleka som netušil, akého vzácneho človeka v ňom spoznám. Je z Portugalska a tak sme si prehodili aspoň zopár slov... To však nebolo všetko...
Ako sme už boli na tej svadbe, ktorá bola mimochodom veľmi krásna, hľadal som k tým rôznym ľuďom tam cesty. Debatili sme o všeličom a boli to veľmi vzácne rozhovory. Jedným z nich bol aj on, Braio... Trochu z jeho svedectva...
"Už od mala som chcel niečo znamenať. Môj otec bol policajt a aj ja som chcel iným pomáhať a byť zástancom spravodlivosti. Dostal som sa do cudzineckých légií, tam som bol päť rokov. Videl som a zažil som naozaj rôzne i hrozné veci. Potom som odišiel a spravil som si výcvikovú školu. Stal som sa bodyguardom rôznych osobností. Poznal som veľa ľudí. Videl som a zažil som toho veľmi veľa. Asi tri krát som bol naozaj veľmi blízko smrti. Prežil som však, lebo verím, že Boh mi tu dal nejaké poslanie, že tu ešte mám byť. A tak sa starám o svoje dve deti, o Leu a Lea. Ale to mi nestačilo. Zarábal som ozaj veľké peniaze a preto som sa rozhodol, že budem podporovať deti v Afrike. Cestujem za nimi, kupujem im dary, pomáham im vo vzdelávaní... Často krát je to naozaj veľmi nebezpečné, ale verím Bohu a tomu, že ma tu ešte chce mať. Modlím sa k nemu a spolieham sa na neho, aj keď vidím veľa zla, ale verím, že tým aký som a čo robím, môžem spraviť aspoň niečo dobré. A to robím zo všetkých síl..."
Bolo toho ešte veľa. Veľmi silný muž, veľmi vzácne slová i svedectvo. A jeho milý úsmev, keď za ním prišiel jeho syn s prosbou... "Oci, sľúbil si mi, že si zatancujeme, tak poď." V tom momente odkladá kubu a ide s ním. Slúžiť. Konať to, o čom je presvedčený. o poslaní, ktoré dostal a ktoré túži zo všetkých síl napĺňať...
Ďakujem Ti za neho i za toľkých, ktorí to poslanie už našli a žehnám im.
S úctou. +
