Rozhodla sa ísť slúžiť. Tým najnúdzenejším. Veľkodušne darovať svoj čas iným... Pred pár dňami mi poslala túto správu. Dovolím si ju vložiť ju sem celú...
"včera, ked sme mali vypisovat s detmi papiere, stalo tam..."mojim najlepsim priatelom je,..." a mali doplnit...chlapec, romca, co nevedelo poriadne citat, ani pisat,, prislo za mnou a poprosilo ma, ci by som mu to nenapisala...ze mi bude diktovat...tak som mu zacala pomahat,...a prave na tuto nedokoncenu vetu,, ten malý,otcom ignorovaný zanedbaný, milý chlapec odpovedal bez váhania "Ježiš"...na dalsiu vetu,,ktora bola- nikdy nemozem zabudnut na,...doplnil...chodit do kostola....sám...bez pomoci, bez nahovarania...bez vsetkeho..."
Potom mi o ňom a iných hovorila. O ich túžbe byť lepšími. Byť aspoň troška lepšími... Dať nádej, dať vieru v to, že tento život cez všetky slabé stránky, trápenia, bolesti (doplňte si tam, čo len chcete...), môže byť krásny, ak nemyslíme len na seba, ale ak sa dokážeme otvoriť aj takému "malému, otcom ignorovanému, zanedbanému...", či hocikomu inému. Toľko môžeme iným pomôcť a je to také nesmierne dôležité. Vzájomná nezištná láska je tou najpodstatnejšou zložkou všetkého. V to pevne verím, milí (mladí) priatelia. Nebojte sa...
Verím mladým.
