Videl som nádej... Jej prvou tvárou je pripravenosť. Mladí ľudia, ktorí pre deti chystajú tábor. Premýšľajú nad detailami, inovujú hry, tvoria nové nápady, snívajú a to všetko spoločne...
Videl som nádej... Jej druhou tvárou je spoločenstvo. Nie hádky, nie spory, nie zákernosť, nie nenávisť, nie závisť, ale vzájomne sa darujúca láska v službe tým druhým. Skutočnosť, realita...
Videl som nádej... Jej treťou tvárou je neha. Nieto v nich zloby. Sú z rodín, kde často krát pre svoje presvedčenie zažívajú výsmech. Chodia do škôl, kde medzi spolužiakmi často krát zažívajú len poníženie, žiú tu medzi nami a sú napriek tomu naplnení nehou a súcitom voči núdznejším od nich. Toto je veľká vec...
Videl som nádej... a jej mená sú Janka, Zuzka, Rado, Martin, Matúš, Matúš, Marek a Bea, Damián a Maťka Mery, Margarétka, Soňa a Janko, Silvia, Lenka, Veronika, Veronika, Hanka, Anka, Majka, Majka, Kristínka, Lucka, Janko, Miloš, Veronika, Nika, Zuzka, Radka, Andrej, Dávid, Robo, Martin, Lucka, Zuzka, Deniska, Saška, Radka, Linda, Lenka, Matej, Daniel, Tomáš, Danielka, Janči, Majky, Paľo, Baja, Sára, Michal, Lukáš, Zuzka, Aďo, Vratko... a iné a iní...
Toto je realita. Toto je skutočnoť. Toto je fakt, ktorý mení dejiny. Ich odhodlanie, ich vernosť záväzkom, ich služba mení dejiny. Už dnes. Videl som nádej... a vidím ju i naďalej.
Veríme mladým. Saleziáni.
