Dlhé roky sme sa nevideli. Odrazu sa ozval... Ťažkosti. Stretnutie sa so smrťou a so sebou samým... Tá krutosť bolesti a utrpenia, ktorá vytrháva zo života a hádže do smrti. Je to koniec? Dlho sme sa rozpávali... Vždy veselý, plný života sa odrazu ocitá sám pred sebou, pred smrťou a pred Bohom.
Prišiel medzi nás. Dlho sme sa zhovárali... "Pamätám si na prvú smrť. Presne viem dátum, okolnosti... Bolo to veľmi ťažké sa s tým zmieriť." A potom ďalšia a ďalšia... Mnoho príbehov o smrti, o bolesti, a predsa v ňom tá túžba po živote po šťastí...
Jeden z našich posledných rozhovorov bol o tom, že túži zachraňovať, keď už nie životy, tak aspoň ich telá priniesť ich drahým... "Chcem, aby ich mohli vidieť, dotknúť sa ich, rozlúčiť sa s nimi..."
Záchranca? Verím, že hej. Vrhá sa do ohňa, pláva pod zamrznutým jazerom, skáče do hlbočiny a stále verí v život. V Život, ktorý dostal ako dar od Boha, ako dar pre iných. A slúži nielen slovami, ale sebou samým... Ďakujem Ti kamarát.
Verím v mladých.
