Práve dnes má meniny. Sobášil som ich minulé leto. Bola to krásna svadba. Taká iná. Nič pompézne. Pekné, farebné, plné kvetov, radosti, nádeje a hlavne lásky. Veľmi pekná chvíľa, za ktorú som vďačný a najmä za nich. On, kedysi nám v našom pastoračnom centre veľmi pomohol s realizáciou divadiel, ktoré boli hlavne jeho zásluhou, dnes svoje dary rozvíja službou iným, tým, že sa venuje rozvoju mladých hereckých talentov v meste, ktoré učí. Ona, učiteľka, dávajúca svoje srdce, čas i lásku deťom na základnej škole u nás v meste.
Čakali malé. Vedeli sme termín, nechcel nám prezradiť jej meno. Už ho vieme :). Ale zrazu mi začali chodiť správy s prosbou za maličké i za jeho maminu. Nepovažoval som to za niečo zvláštne, až kým som sa nedozvedel, že pôrod bol veľmi náročný a že obe boli v ohrození života. Modlili sme sa za nich a minulú nedeľu som mu volal, aby som zistil, čo je vo veci...
"Pretrhla sa jej placenta. Bolo to veľmi vážne, obe boli v ohrození života. Prežili to. Bohu vďaka. Boli to len minúty. Ale sú tu. Behám z jedného mesta do druhého za nimi, ale už sú v poriadku." Dlho ma tak nič nepotešilo, ako práve toto. Zázrak dvoch zachránených krásnych životov. Ďakujem Ti za to.
S úctou. +
