Pred krátkym časom sa zastavili v našom pastoračnom centre tri dievčence. Priniesli mi malý veľký dar. Oriešky. Obyčajné orechy z obyčajného stromu. Dar.
Pýtal som sa každej jednej z nich jednu otázku bez poznania odpovede... „Keby sa Tvoje srdce podobalo tomuto oriešku, čo by si v ňom chcela nájsť?“
Odpovede ma zarazili.
„Pána Boha a lásku.“
Na nedeľnej detskej svätej omši som sa znova spýtal tú istú otázku.
Odpovede ma zarazili.
„Pána Boha a lásku.“
A keby sa moje srdce podobalo jednému takému oriešku, čo by som v ňom chcel nájsť?
Často krát je nádej len jemným hláskom uprostred hluku a kriku slov o sklamaní, zúfalstve a beznádeji, nezmyselnosti, či klamstve. Nie je však nádej nádejou práve preto, že je ukrytá?
„Keby sa tvoje srdce podobalo tomuto oriešku, čo by si v ňom chcela nájsť?“
„Pána Boha a lásku.“
S úctou a želaním všetkého dobrého.
