Niečo veľmi silné! Len tak môžem hodnotiť reakcie na to, čo sa stalo. A to, čo sa zabudne a zabúda. Ale to nekončí! Ani tým, že dnes zapadne slnko a hypermarkety budú donekonečna vypúšťať svoje akcie a ani keď priatelia veľkého b. a vyvolených šťastných budú ukazovať plytkosť svojej prázdnoty. To nekončí. Ani dohorenou sviečkou na cintoríne. Nie!!! Život nekončí jeho posledným výdychom. Nie. Neverím tomu! Inak by som bol asi najväčší vrah všetkých čias. A ako nekončí život, tak nekončí ani zodpovednosť zaň. A tá je viac ako len zalomenie rukami. Tá zostáva. A chce byť živená. Našou snahou. Prácou na sebe. A výchovou. Nielen krásnymi rečami, ale konkrétnym prístupom. Od každého jedného z nás. Preto prepáč Daniel, ž sme na to zabúdali a utekali do Tesca alebo Billy, alebo k telke, či na pivo... a kašlali na to podstatné. Na život. Na právo na život. Na právo na šťastný, krásny život. So snami a láskami... Prepáč. A odpusť. Budem sa za Teba modliť, ak to dokážem...
vznikla jedným dychom, tým, ktorým končí život... Danielovi Eštepočujem tvoj spev a to ako hráš mi na gitare tú pieseň o radosti a lete, keď držali ste sa za ruky v speve.
Ešte vidím jej oči a cítim vôňu vlasov a parfému, ktorý si miloval na nej jedinej
Ešte stále...
Keď mi tvoja krv steká po rukách tvoja dobodaná tvár mŕtva ktosi rozkopal ti sny a život i ju a už si len spomienka v mojom srdci, ale verím, že tvoj život hoci si mŕtvy neskončil a ja ťa raz stretnem s ňou, tam kde ti už nikto neublíži. Ver mi. Daniel.
Salezián. Od 18. júna 2006 kňaz. Nachádzaný Niekym, kto aj k nemu si stále a verne hľadá cestu... S úctou.
Zoznam autorových rubrík: Z môjho vnútra, rozličné hlasy, Súkromné, Nezaradené
