Poézia, čo páli

Tietovznikli už dávno, ale sú mi stále blízke...

Krása

Dotyk teplej tvojej dlane
rozochvieva vo mne sen.
Príbehom si pre mňa tajným
v mojej tvári tichý tieň.

Zostaň chvíľu, zastav slová,
mlčky chcem ťa pozerať,
odomkni mi svoju krásu,
chcem sa nechať tebou zmiasť.

Iná

Hriala si ma svojou túžbou
láska vášňou živená,
túžila si spievať so mnou,
večer lampy zažínal.

Mihotavé svetlo noci
mĺkva chvíľa zabudnutia
strácam svetlo tvojich očí
ranné zore na mňa hľadia.


Smutné príbehy

Hľadia smutne listy stránok
vyblednuté príbehy.
Nepoznajú čaro lások
srdce spievať od nehy.

Hľadia vetrom oprášené
čisté ako ruka detská
tíško padnú v kroky zimné,
mĺkva zem im šaty utká.


...a ešte jednu... na dnes možno...

Bez zármutku

Zahalený tieňom noci
súmrak priateľ povedal
deň je snom pre naše oči,
noc je pánom našich dní.

Kráča smutne opustený,
stromy sú len tiene duší.
Bez zármutku šťastia nieto,
bolesťou však srdce búši.

Nateraz stačí... Netreba preháňať, to čo je cenné.