Len pre spresnenie, ide o škandál známy ako „Lux Leaks,“ ktorý sa týka údajných utajených dohôd medzi stovkami veľkých nadnárodných spoločností a vládou Luxemburska. Vôbec tak nesúvisí s EÚ a doterajším fungovaním jej inštitúcií, ako sa snažia zavádzať niektorí „eurodemagogickí“ kolegovia. Je to kauza jedného členského, národného štátu a jeho konkrétneho predstaviteľa, ktorý sa prednedávnom ocitol v čele európskej exekutívy. Dané dohody mali prostredníctvom zvýhodneného daňového režimu umožniť veľkým globálnym korporáciám približne od roku 2002 krátenie daní rádovo v miliardách eur. A teraz to veľké ALE – môže mať Komisia pod Junckerovým vedením stále aj po takomto škandále dostatočný kredit na presadenie avizovaných zámerov v boji proti daňovým rajom? Nebudú takéto jej snahy vyzerať teraz už len komicky? Kto jej to celé uverí? Odpovede momentálne podľa mňa vôbec nie sú jednoznačné...
Samozrejme, treba počkať aj na prešetrenie celej situácie či už zo strany EK, kde pán Juncker deklaroval, že sa ako dotknutá osoba bude držať bokom, ako aj osobitným výborom Európskeho parlamentu, na to zriadeným. Je možné, že rozhodnutia týkajúce sa daní v Luxembursku neboli protizákonné. Je však takéto tvrdenie, ktorým sa obhajuje aj pán Juncker dostatočné? Pre mňa jednoznačne nie, naopak pokladám ho za alibistické a scestné... Okrem samotnej zákonnosti je totiž pre ďalšie fungovanie EK pod jeho vedením dôležité vedieť, či pán Juncker považuje tieto utajené dohody za morálne a správne najmä vo vzťahu k ostatným členským štátom, ktoré boli miliardovými daňovými únikmi roky priamo poškodzované.
Vyhýbanie sa plateniu daní je problémom členských štátov EÚ, je problémom európskym a je problémom globálnym. Na európskej úrovni mnohé vlády bránia jeho riešeniu aj tým, že odmietajú vytvorenie spoločnej daňovej politiky. Tá sa pritom nemusí týkať len harmonizácie daňových sadzieb, ktorá je dnes obľúbeným „strašiakom.“ Ide o vytvorenie spoločnej legislatívy v oblasti daňovej disciplíny, lepšej výmeny informácií medzi členskými štátmi a rovnako tvrdých trestov pre tých, ktorí spoločné pravidlá porušujú. Všetko sú to veci, ktoré mohli a aj mali fungovať dávno. Junckerov škandál je len ďalším signálom, že ich zavedenie, ktoré však musí byť len prvým krokom, potrebujeme a treba ho jednoznačne posúriť!
