V texte ma však zaujalo niečo iné a nemyslím tým iba naozaj oduševnenú snahu presvedčiť čitateľa, že Pavol Frešo je určite ten najlepší a najšetrnejší hospodár a určite hovorí pravdu, keď tvrdí, že jeho masívna kampaň pre župné voľby bude stáť sto tisíc eur.
Poďme po poradí:
Napríklad pán Michal Brat tvrdí, že, reklamný priestor sa bežne nakupuje so 60 až 90 percentnými zľavami! Nuž, neviem, asi budem musieť vyhodiť všetkých mojich spolupracovníkov, ale ja teda nemám vedomosť o tom, že by sme niečo kupovali s takýmito zľavami. Dostávame 30 a v ojedinelých prípadoch 40 až 45 percent. O 60-tich a už vôbec nie o 90-tich percentách som nikdy ani len nepočula.
To však nie je až také dôležité. Pri súčte odhadovaných nákladov župana Freša som totiž zďaleka nezašla do detailov a vybrala som iba niekoľko „reprezentatívnych kúskov". Keby sme zrátali odhadované náklady na celú Frešovu kampaň a započítali do nej všetku internetovú inzerciu, platené PR články, billboardy a Q-exové plochy plus všetky produkčné a iné náklady, ktoré sú s kampaňou vždy spojené, dostávame sa k sume vysoko presahujúcej 100 tisíc eur, a to dokonca aj pri čarovných zľavách Michala Brata.
Je to jednoduché. Tvrdenie Pavla Freša, že jeho kampaň bude stáť 100 tisíc eur, stojí na vode. Z toho vyplývajú dve otázky, ktoré by mali zaujímať každého občana bratislavskej župy.
1. Neklame náhodou pán Frešo, keď tvrdí, že na kampaň nevynaloží viac ako 100 tisíc eur?
2. Ak platí, že Pavol Frešo neminie na kampaň viac ako 100 tisíc, kto je potom ten sponzor, ktorý platí všetko nad 100 tisíc?
A na záver vysvetlenie, aby nedošlo ku nedorozumeniu. Mne v zásade neprekáža, keď pán Frešo minie na kampaň hoci aj pol milióna eur. Je to koniec koncov jeho vec. Presnejšie, vec jeho mecenášov. Prekáža mi tá drzosť, s ktorou si dovoľuje vyhlasovať, že viac ako sto tisíc to nebude. Robí si žarty z normálnych ľudí a niektorí mu to dokonca ešte aj veria. Je to smiešne a smutné zároveň.
