1. Ako je to v skutočnosti s nariadeniami EÚ upravujúcich zakrivenia uhoriek a banánov?
Za podobné iniciatívy rozhodne nemôže Európska únia. Samotné členské štáty navrhujú ich legislatívnu úpravu. Snažia sa totiž ich presadzovaním chrániť svoje bývalé kolónie alebo národné produkty. Nariadenia tak nie sú výplodom „chorých úradníckych mozgov." Ide o reguláciu spôsobenú požiadavkami trhu v jednotlivých členských štátoch, ktoré sa týmito reguláciami snažia o ochranu vlastných záujmov (to my na Slovensku máme predsa radi). Takže, podľa zdôvodnenia žiadateľa, rovnejšie uhorky či banány sa lepšie skladujú a lepšie predávajú. Preto patria napríklad uhorky s ohybom menším ako 10 mm na každých 10 cm svojej dĺžky do I. kategórie a ostatné do II. kategórie. Objektívna kategorizácia poľnohospodárskych plodín je nevyhnutná pre stanovenie ich ceny na komoditných burzách (opýtajte sa svojej poľnohospodárskej asociácie alebo združenia). Kritériá stanovené pre posudzovanie kvality poľnohospodárskych plodín zjednodušujú medzinárodný obchod s nimi. Umožňujú totiž obchodníkom zistiť kvalitu a kvantitu nakupovaného tovaru z inej krajiny bez toho, aby videli jeho obsah. Keď EÚ v roku 1992 zaviedla spoločnú obchodnú politiku, dostali sa pravidlá podobné tým o "zakrivení uhoriek či banánov" do jej legislatívy.
2. Snaží sa EÚ harmonizovať veľkosť prezervatívov?
EÚ, ani žiadna jej inštitúcia ani orgán sa tejto otázke nikdy nevenovala. Podobné harmonizácie vykonáva Európska štandardizačná komisia, ktorá je však od orgánov a inštitúcií EÚ absolútne nezávislá. Nenechajte sa zavádzať tým, že všetko, čo má vo svojom názve európska/y/e musí nevyhnutne súvisieť s EÚ a jej rozhodovacími mechanizmami.
3. Sú európske smernice a nariadenia pre členské štáty diktátom?
Európske smernice či nariadenia nie sú diktátom. Práve naopak, predstavujú pravidlá schválené predstaviteľmi jednotlivých členských štátov (teda aj Slovenskej republiky, ktorú v Európskej rade zastupuje vždy aktuálny predseda/níčka vlády SR). Všetky prechádzajú spravodlivým, aj keď pomerne zložitým procesom prípravy a pripomienkovania, v rámci ktorého sa k nim vyjadrujú a zaujímajú tzv. „národné pozície" všetky členské štáty. Záleží najmä od odborných kvalít a vyjednávacích schopností ich predstaviteľov do akej miery si v tomto procese prípravy dokážu presadiť vlastné národné záujmy a ciele. Na tomto mieste si dovolím jednu kritickú poznámku smerom k NR SR. Práve náš parlament najmenej zo všetkých využíva možnosť pripomienkovania európskej legislatívy z pozície NR SR a jej výborov. Údajne od prijatia Lisabonskej zmluvy, ktorá túto možnosť pre národné parlamenty členských štátov rozšírila, zaslala NR SR len JEDNU pripomienku.
PS: chcem ušetriť čas rôznym haterom :-) vzhľadom na rozšírenosť primitívnych a nevkusných komentárov, diskusné fórum nečítam. Týmto sa ospravedlňujem všetkým slušným ľuďom, ktorých ešte neopustil entuziazmus a prispievajú tam. Ak niekto má záujem o doplnenie informácii, pokojne mi pošlite mail, alebo mi napíšte do správ u Zuckerberga na fanpage.
