1. Zakáže EÚ rastlinné (bylinné) liečivá?
Objavili sa viaceré „poplašné" správy o neistej budúcnosti rastlinných liečivých prípravkov v Európskej únii. Prostredníctvom novelizovaných pravidiel síce došlo k formálnej úprave systému certifikácie takýchto prípravkov. Je to však výhodné pre tie, ktoré obsahujú tradičné, známe a preverené látky. Prístup na spoločný trh sme do veľkej miery zjednodušili. Navyše chránime tých, ktorí takéto výrobky kupujú a používajú a zabraňujeme napr. alergickým reakciám, či neodbornej kombinácii rôznych prípravkov, ktorá môže spôsobiť závažné poškodenie.
2. Spôsobilo rozširovanie EÚ záplavu lacnej pracovnej sily v tzv. starých členských štátoch?
Migrácia pracovníkov z nových členských štátov skutočne prebieha, ale len vo veľmi obmedzenej miere. Vo väčšine prípadov dosahuje počet nových pracovníkov len s ťažkosťami úroveň 1 % aktívne pracujúcej populácie hosťovskej krajiny. Títo pracovníci navyše z veľkej väčšiny vykonávajú profesie v stavebníctve, poľnohospodárstve a iných pre domáce obyvateľstvo menej „atraktívnych" oblastiach, kde pomáhajú zvyšovať produktivitu a mieru zamestnanosti. Voľný pohyb pracovnej sily je súčasťou práva na voľný pohyb občanov v rámci EÚ. To je neoddeliteľným elementom fungovania jej jednotného trhu. Podľa viacerých prieskumov považuje práve možnosť voľného pohybu viac ako polovica Európanov za najpozitívnejší úspech fungovania EÚ. Voľný pohyb občanov a pracovnej sily v rámci Spoločenstva sa tiež ukázal ako jednoznačne hospodársky prospešný. Práve minulý mesiac Európsky parlament odmietol návrh konzervatívnej britskej vlády, obmedziť voľný pohyb pracovnej sily. Naopak, mali by sme sprísňovať opatrenia, ktoré vedú k sociánemu dumpingu a zneužívaniu zamestnancov.
3. Prikazuje EÚ koľko vody sa má použiť pri spláchnutí WC?
Priemerné európske WC spotrebúva pri každom spláchnutí 11 litrov pitnej vody (aby ste teda v prípade záujmu mali relevantnú predstavu:-)). EÚ však ani toalety a ani pisoáre regulovať nechce a ani nebude. Zavedením dobrovoľnej značky tzv. Ecolabel chceme len poukazovať na výrobky, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu a na jedno spláchnutie spotrebujú dva krát menej pitnej vody ako je priemer. Pre eko uvedomelých občanov EÚ je to opatrenie, ktoré od nás vyžadovali prostrednícvom svojich organizácií. Nejde pritom navyše o žiadnu novinku a väčšina výrobcov sanitárnych zariadení ich už v súčasnosti na trhu bežne ponúka. A snáď len pre doplnenie, v USA platí podobná norma obmedzujúca množstvo takto použitej vody bez problémov už viac ako 20 rokov. Faktom je, že pitná voda je strategickou surovinou, ktorej význam bude narastať. Dobrovoľná iniciatíva zameraná na zvyšovanie efektivity jej spotreby môže podľa odborných odhadov obyvateľom EÚ ušetriť ročne len na faktúrach za vodné a stočné niekoľko stoviek miliónov eur.
