Niektorí „kresťanskouláskounaplnení“ jedinci na Slovensku sa bohužiaľ neustále musia vŕtať v životoch iných ľudí, často s cieľom vedome im ubližovať, klásť polená pod nohy a jednoducho škodiť „blížnemu svojmu.“ Zároveň, akoby stále chceli byť „pápežskejší“ ako pápež, ktorý sám prednedávnom povedal „ak je niekto gay a hľadá Boha a koná dobro, kto som ja, aby som ho súdil.“ Vyhlásenia farára Kuffu, ako aj petícia Aliancie za rodinu sa tak predsa dostávajú do zásadného rozporu s vyjadrením ich najvyššieho pastiera. Prispievajú len k umelo vytváranému a v poslednom období neustále živenému konfliktu medzi majoritou našej spoločnosti a sexuálnymi menšinami. Nie sú to pritom sexuálne menšiny, ktoré by mali na tomto konflikte záujem a podnecovali ho. Vo svojom praktickom živote sa musia stretávať s množstvom problémov a ťažkostí, ktoré tzv. „normálni“ jedinci vôbec nepoznajú. Skutočne máloktorí z nich tak nad svojou orientáciou „jasá.“
Nechcem sa vyjadrovať k diskriminačnému charakteru, či ústavnosti formulovaných referendových otázok. Rôzne úvahy sme mali možnosť počuť v médiách. Navyše máme na takéto posudzovanie vytvorené príslušné inštitúcie. Pre mňa je podstatné, že referendové otázky reagujú na požiadavky, ktoré v našej spoločnosti prakticky nerezonujú. Posilnením inštitútu manželstva zmenou ústavy účinnou od septembra tohto roku, stráca na význame hneď prvá formulovaná otázka. Neviem si predstaviť výraznejšiu ochranu manželského zväzku muža a ženy, ako jej ukotvenie priamo v ústave Slovenskej republiky. Možno by sme však mohli článok 41 ústavy, v ktorom sa zmena nachádza, napríklad „pozlátiť.“ To by autorov petície mohlo na chvíľu uspokojiť.
V prípade druhej a tretej otázky, ktoré sa týkajú osvojenia (adopcie) detí osobami rovnakého pohlavia a tzv. registrovaných partnerstiev autori sami priznávajú, že reagujú na situáciu v zahraničí, nie na tlaky existujúce Slovensku. Pravdou však je, že v žiadnej z krajín kde registrované partnerstvá fungujú sa s nimi „vrece neroztrhlo.“ Po príklad netreba chodiť ďaleko, stačí nazrieť len k susedom do Českej republiky. V prípade adopcií sa prikláňam k názoru, že dôležitejšie, ako sexuálna orientácia by malo byť posudzovanie charakterových a osobnostných vlastností človeka, ktorý si chce dieťa osvojiť. Myslím si, že oveľa viac pozornosti by si zaslúžili deti vyrastajúce v jednej domácnosti s rodičmi alkoholikmi, narkomanmi, násilníkmi, či kombináciou týchto rôznych faktorov. Odkaz pre autorov petície – áno aj takéto existujú rodiny a práve tie si z hľadiska záujmov dieťaťa vyžadujú pozornosť a úsilie!
Aj touto cestou chcem preto apelovať na pána prezidenta, aby neprispieval k „honu na čarodejnice.“ Aby využil svoje kompetencie takým spôsobom, že nebude pomáhať prehlbovaniu umelo vytváraného konfliktu a nenávisti v našej spoločnosti. Opak by totiž viedol len k absolútnej netolerancii a odoberaniu práv menšine, ktorá ich navyše v súčasnosti ani nemá.
