1. EÚ má obrovský rozpočet, s ktorým navyše nevie efektívne narábať?
Rozpočet EÚ predstavuje približne 1% HDP všetkých 28 členských krajín Spoločenstva. Pre porovnanie, verejné výdavky Veľkej Británie sú na úrovni 50 percent jej domáceho HDP. Rozpočet celej EÚ je v skutočnosti menší ako výška verejných výdavkov stredne veľkého štátu Spoločenstva ako napríklad Rakúsko alebo Belgicko. Navyše je vždy v rovnováhe čo znamená, že na splácanie dlhu sa neminie ani jedno euro. Veľká časť prostriedkov, ktorými členské štáty do rozpočtu Únie prispievajú, sa im pritom vracia naspäť domov. Až 94 % peňazí, ktoré členovia zaplatia do rozpočtu EÚ, sa v jednotlivých štátoch investuje do politík a programov, ktoré prinášajú priame a celkom konkréte výhody našim občanom. Napriek tomu, že staré členské štáty vo väčšine prípadov nie sú oprávnené čerpať finančné prostriedky z Kohézneho a štrukturálnych fondov EÚ, viaceré v nich registrované spoločnosti výrazne profitovali z investícií, ktoré sa realizovali v strednej a východnej Európe prostredníctvom peňazí z týchto fondov. Slovensko sa rovnako nemôže sťažovať na to, že by do EÚ, napriek svojím príspevkom a garanciám v európskych stabilizačných mechanizmoch odovzdávalo viac ako z nej dostáva. Opak je pravdou a tak stále zostávame v pozícii tzv. čistého príjemcu.
2. Je pravdou, že rozpočet EÚ sa neustále zvyšuje, napriek tomu, že členské štáty sú nútené šetriť?
Štátne rozpočty členských krajín sa napriek snahe šetriť neznižujú, naopak sú stále vyššie. V období 2000 až 2010 sa verejné výdavky v krajinách EÚ zvýšili o 62 %, zatiaľ čo rozpočet EÚ bol napriek výraznému rozšíreniu počtu členských krajín, navýšený len o 37 %. Len v roku 2011 sa výdavky štátnych rozpočtov napriek hospodársky neľahkému obdobiu zvyšovali až v 23 z 27 členských krajín.
3. Míňa sa najväčšia časť rozpočtu EÚ predovšetkým na jej administratívu?
Nie nemíňa. Náklady EÚ na administratívu dosahujú len necelých 6 % z jej celkového rozpočtu. Viac ako 94 % rozpočtu EÚ smeruje k občanom, do regiónov, miest, k poľnohospodárom a podnikateľom. Rozpočet EÚ sa sústreďuje na tvorbu rastu ekonomík a počtu pracovných miest, riešenia v súvislosti so zmenou klímy, migráciu, cezhraničnú trestnú činnosť a ďalšie problémy. Prispieva k zvyšovaniu prosperity, a to napríklad zlepšovaním vzájomného prepojenia Európanov cez energetiku, dopravu a infraštruktúry IKT, cez podporu regiónov, ktorým sa darí menej ako ostatným, v tvorbe rastu a pracovných miest doma, ako aj v celej EÚ, a sústreďovaním úsilia do oblastí ako výskum. Takisto musíme dbať na vlastnú potravinovú bezpečnosť. Napokon ide aj o to, aby veľkosť EÚ vo svete zavážila, tak ako svojou veľkosťou zavážia USA a Čína, a aby sme sa spoločne usilovali pomôcť najchudobnejším obyvateľom sveta. Platy tvoria približne polovicu z daných 6 %. Platia sa pracovníkom, ktorí realizujú a riadia politiky EÚ s priamym pozitívnym dosahom na občanov. Vezmime si napríklad liberalizáciu dopravy, práva cestujúcich alebo nižšie poplatky za roamingové hovory. Alebo spomeňme rozhodnutia Komisie v antitrustových a kartelových prípadoch, v ktorých boli spotrebitelia v dôsledku nezákonne zvýšených cien podvodne obratí o milióny eur. V roku 2010 získali spotrebitelia vďaka rozhodnutiam Komisie vo veciach kartelov najmenej 7,2 miliardy eur. Náklady na administratívu sú dlhodobo stabilné. Komisia sa okrem toho rozhodla v roku 2012 zmraziť svoje administratívne výdavky čo znamenalo nulové zvýšenie. Európska komisia uskutočnila v roku 2004 veľkú reformu administratívy. Táto reforma už ušetrila daňovému poplatníkovi EÚ 3 miliardy eur a do roku 2020 sa má ušetriť ďalších 5 miliárd.
4. Rozhodujú o rozpočte EÚ „eurokrati" bez akýchkoľvek demokratických postupov?
O ročnom rozpočte EÚ nerozhodujú úradníci, ale volení politici v Európskom parlamente a Rade, ktorá zoskupuje členské štáty. Komisia rozpočet iba navrhuje a musí dodržiavať stropy, ktoré títo politici stanovili na príslušné časové obdobie (teraz pôjde o obdobie 2014 - 2020). Komisia predkladá návrh viacročného finančného rámca. Potom sa o návrhu rokuje a transparentnými a demokratickým postupom sa schvaľuje pri plnom dodržiavaní štátnej suverenity a demokratických práv. V prípade vlastných zdrojov EÚ, z ktorých sa financuje rozpočet, musí Rada jednohlasne rozhodnúť po konzultácii s Európskym parlamentom. Toto rozhodnutie nadobudne účinnosť iba vtedy, keď ho schvália všetky členské štáty v súlade s ich ústavnými požiadavkami. Okrem toho rozhodovanie EÚ o ročnom rozpočte sa riadi prísnymi demokratickými postupmi, ktoré sa podobajú na postupy vo väčšine vlád členských štátov. Prvotný návrh ročného rozpočtu predkladá Komisia. Rozpočet potom preskúma a schvaľuje Rada a Európsky parlament. Konečná dohoda sa zvyčajne dosahuje každý rok v decembri. Každý občan môže proces rokovaní o rozpočte sledovať. Dokumenty sú uverejňované na webových stránkach a konkrétne diskusie vo výboroch Európskeho parlamentu možno sledovať aj online.
5. Stojí nás EÚ príliš veľa peňazí?
Nestojí a napovedá o tom aj porovnanie dňa daňovej slobody. Tak sa označuje, koľko dní v roku musia ľudia pracovať, len aby uhradili svoje dane. Vo väčšine členských štátov musia občania pracovať až do jari alebo leta, aby svoj príspevok zaplatili. Priemerný Európan však musí pracovať na to, aby splatil svoj príspevok do rozpočtu EÚ, len štyri dni, teda do 4. januára.
6. Sú prostredníctvom EÚ financované pochybné a nepotrebné projekty?
Národné a regionálne orgány v členských štátoch v zásade vyberajú projekty, ktoré podľa nich najlepšie vyhovujú ich potrebám a sú v súlade so stratégiami a prioritami dohodnutým s Komisiou. Kontroly sa uskutočňujú na rôznych úrovniach (na úrovni projektu, štátu a EÚ), aby sa zaručilo, že peniaze daňových poplatníkov budú využité čo najlepšie. V prípade, že nárok na financovanie je neoprávnený, rozpočet EÚ ho nepokryje. Ak sa preukáže, že peniaze boli na projekt získané neoprávnene, príslušné národné orgány sú povinné sumu vrátiť.
7. Smeruje väčšina rozpočtu EÚ do poľnohospodárstva?
Nesmeruje, hoci v minulosti tomu tak bolo. V roku 1985 sa približne 70 % rozpočtu minulo na poľnohospodárstvo. V roku 2011 dosiahli priama pomoc poľnohospodárom a výdavky na podporu tohto trhu 30 % rozpočtu. Ďalších 11 % sa vynaložilo na rozvoj vidieka. Tento pokles pokračuje. Okrem toho tento pomerne veľký podiel má plné opodstatnenie. Poľnohospodárstvo je jediná politika, ktorá sa celá financuje z rozpočtu EÚ. To znamená, že výdavky EÚ do veľkej miery nahrádzajú výdavky jednotlivých štátov, a preto zaberajú značnú časť rozpočtu EÚ. Odkedy vznikla spoločná poľnohospodárska politika sa to, čo sa už neplatí zo štátnych rozpočtov, platí z rozpočtu EÚ. Po uskutočnení série reforiem spoločnej poľnohospodárskej politiky sa podpora presunula od produkcie k priamej podpore poľnohospodárov, a to pod podmienkou, že dodržiavajú určité zdravotné a ekologické normy a k podpore projektov zameraných na zvýšenie hospodárskej činnosti vo vidieckych oblastiach.
