Už Inkovia poznali rastlinu pred vyše 4000 , ktorej dali názov „ Divine Drug of The Incas, Božská droga Inkov . Kokaín sa po prvýkrát dostal do Európy v roku 1750 , kedy ho priviezol Joseph de Jussieu, cestovateľ po Strednej Amerike. Rastlinu vedecky analyzoval Lamarck a dal jej doposiaľ platný názov Erythroxylon coca (červené drevo). V roku 1860 bola Albertom Niemanom objavená účinná látka kokaín. Na základe viacerých výnimočných vlastností bol kokaín veľmi rýchlo aplikovaný do medicíny ako elixír celkovej vzpruhy a ako účinné anestetikum pri chirurgických operáciách. Prielom v štúdiu vplyvov kokaínu na ľudskú psychiku priniesli práce Sigmunda Freuda, ktorý pri pokusoch na sebe popisoval pocity úľavy, nadobudnutie fyzickej sily a energie a zvýšenie pracovných výkonov. Zaujímavosťou histórie kokaínu je, že Coca Cola do roku 1900 obsahovala popri kofeíne aj kokaín.
Kokaín sa po vdýchnutí cez nos veľmi rýchlo dostáva priamo do mozgu prostredníctvom dráhy čuchového nervu, resp. sa o niečo pomalšie absorbuje v najmenších funkčných jednotkách pľúc do krvi. Po aplikácií vzniká rýchly euforizujúci účinok, ktorý je podmienený uvoľnením niektorých látok (neuromediátorov) v mozgu, a to na istých špecifických miestach. Dostavuje sa pocit sily, narastá sexuálna apetencia (stimulácia libida). U chronických závislosti sa však paradoxne objavujú poruchy sexuálnych funkcií. Kokaín je drogou, ktorá sa najviac ovplyvňuje ľudskú sexualitu, čo sa môže prejavovať až extrémnym sexuálnym správaním ako sú nymfománia či satyriáza (u mužov). Produktívne poruchy vnímania (halucinácie, ilúzie) či myslenia (bludy) nie sú typické, avšak môžu sa objaviť pri rozvinutých závislostiach. Kokaín spôsobuje vo všeobecnosti stimuláciu sympatikového nervového systému, čo vedie k zvýšeniu hladiny adrenalínu a jemu podobných látok v krvi. Dostavuje sa pocit výkonnosti, potlačenie pocitu únavy a hladu. Okrem zmeny psychických funkcií patrí medzi sprievodné javy užitia kokaínu najmä zvýšená frekvencia činnosti srdca, zrýchlenie dýchania, rozšírenie zreníc, zvýšenie krvného tlaku, zvýšenie motorickej aktivity, nekľud, niekedy pocit na zvracanie a zvracanie.
Drogy opiátového typu
Účinky opiátových derivátov drog spôsobujú rýchly euforizujúci efekt hlavne po injekčnom podaní. Typickým prejavom akútneho ovplyvnenia drogou sú letargické stavy preživané v pasívnej polohe s výskytom porúch vnímania (halucinácie, ilúzie). Opiáty sú klasickou drogovou skupinou slastného zabudnutia. Po krátkodobej eufórii sa môže dostaviť ťažký depresívny stav a úzkosť. V súvislosti s aplikáciou heroínu po prvýkrát sa vyskytuje aj riziko náhlej smrti. Z telesných prejavovov dochádza k poklesu frekvencie srdca a ventilácie. Dochádza k zvýšenému poteniu, svrbeniu pokožky, bolestiami hlavy. Typickým príznakom je výrazné zúženie zreníc v priebehu akútneho ovplyvnenia.
Drogy amfetamínového typu
Amfetamíny patria z farmakologického hľadiska medzi psychostimulanciá. Po užití vedú k rýchlemu fyzickému a psychickému povzbudeniu, k pocitom extrapotencie k duševným aj fyzickým výkonom. Značne stimulujú psychomotorický nekľud, čo ich predurčuje k výskytu aj v prostredí tanečných klubov a diskoték. K fyzickým prejavom akútneho ovplyvnenia drogou patrí nekľud, zvýšená frekvencia srdca, sucho v ústach, pocity búšenia srdca. K netypickým a nekonštantným prejavom patria nepravé halucinácie, stavy už videného a zažitého, pocity depersonalizácie a rozdvojenia osobnosti. Opakované expozície amfetamínmi vedú k stavom úplnej vyprahnutosti, nedostaku vôľového uvažovania a konania, nesústredenosti, neadekvátneho správania. Výraz black hole (čierna diera) je často spájaný najmä s opakovaným zneužívaním amfetamínov.
Drogy halucinogénneho typu
Spoločným príznakom pre všetky halucinogény sú perceptívne poruchy, t.j. poruchy vnímania. Halucinácie akustické, vizuálne, taktilné (dotykové), ale aj halucinácie extrapotenčné (presahujúce ľudské zmyslové vnímanie) sa vyskytujú u drvivej väčšiny drogou ovplyvnených ľudských jedincov. Nástup účinkov drogy je sprevádzaný chybami vo vnímaní - ilúziami a poseudoilúziami, pri ktorých subjekt dokáže vnímať a rozlíšiť realitu a chybné vnemy, no pod vplyvom príjemnej vidiny sa necháva unášať vo svete fantazijných predstáv. Medzi telesné prejavy patria vzostup krvného tlaku a telesnej teploty.
Drogy kanabisového typu
Kanabinoidy spôsobujú po aplikácii miernu eufóriu s častými chybami vnímania (ilúzue, pseudoilúzie). Akútne drogou ovplyvnený jedinec obyčajne vie spočiatku ovládať svoje „výlety“, pričom prežívanie reality je popisované ako radostnejšie a bezproblémovejšie. Záchvaty smiechu, emočné výbuchy sprevádzajú komunitné užívanie marihuany, či hašišu. Peristatické faktory sú často dominantné v budovaní psychickej zložky závislosti od drog kanabisového typu. Kanabinoidy vykazujú pomerne nízku fyzickú závislosť, avšak z psychologického hľadiska predstavujú bránu do „chemického raja“.
Drogy typu organických rozpúšťadiel ( Solvenciá )
Sú to alifatické a aromatické uhľovodíky (benzín, benzén, petrolej, toluén, xylén), na ketóny (acetón, cyklohexanón a iné), na halogénované uhľovodíky(trichlóretylén, karbon tetrachlorid, chloroform, halotan, freóny). Slangový výraz pre zneužívania solvencií je chronicky známy výraz „fetovanie“, vo väzenských komunitách sa objavil aj výraz „klepanie“.
Psychoaktívne látky
Patria sem : rajský plyn , ketamín, extáza, muchotrávka červená , lysohlávky a golierovky, durman, muškátový oriešok Spôsobujú halucinácie, poruchy vedomia, mimotelové zážitky, disociáca zmyslového vnímania, zhoršený zdravotný stav.
Užívanie a prechovávanie drog na území Slovenskej Republiky je trestná činnosť , taktiež ako aj výroba a distribúcia, alebo výroba a údržba predmetov na výrobu drogy. Drogy spôsobujú veľké zdravotné problémy ako poruchy nervového a mozgového systému, poškodenie pokožky , zníženie inteligencie , straty priateľov, rodiny, kolegov a práce. Drogy nás môžu doviesť do väzenia ale aj za smrťou. Preto by sa mladý ľudia mali venovať svojím koníčkom, štúdiu, práci, priateľom a rodine, robiť to čo ich napĺňa a nemyslieť na tento odpad ktorý ma iba jediný cieľ – zničiť človeka.
