Vitajte v americkom filme! ;)
Prvé pusy v amerických filmoch sú vždy „najkrajšie". Dvaja stoja oproti sebe a v momente, keď sa pobozkajú, spustí sa v pozadí fontána, rozsvieti sa vianočné osvetlenie alebo začne snežiť. Pričom moment, keď sa on približuje k jej perám trvá vždy minimálne pätnásť sekúnd. Dvojica sa nachádza zväčša osamote na romantickom mieste. Či už na spomínanej pláži, rozkvitnutej záhrade alebo na prove Titanicu. V prípade keď nie sú osamote a príbeh týchto dvoch sleduje ešte zopár okoloidúcich, nasleduje ešte interaktivnejší scenár. V okamihu osudovej chvíle sa všetci od nadšenia roztlieskajú a poniektoré „slabšie" povahy aj rozplačú.
Hmm.. Spomínam na svoju prvú pusu. Zdá sa mi akoby to bolo tak dávno. A pritom, keď si to zrátam, tak dávno to zase nie je.
Ak by som mala na tento môj zážitok použiť slová spomenuté vyššie, myslím, že by sa ich tam veľa nezmestilo.
Mala som osemnásť, na dnešnú dobu pomerná vykopávka na prvú pusu. Nebola to ani pláž, ani letná záhrada, aj keď leto bolo. Miesto deja: Račianské mýto v Bratislave - električková zastávka. Tí, čo poznajú Bratislavu, vedia o čom rozprávam. Tí, čo nie, tak poviem vám, že sa tam nachádza jedna z najfrekventovanejších križovatiek v Bratislave. Električky prichádzajú a odchádzajú každú chvíľu. Ľudí sa tam cez deň premelie niekoľko tisíc.
A tak sa ma tam v ten osudný deň vybral môj vtedajší milý odprevadiť. Myslím, že sme boli obaja nervózni, aj keď ja som si vtedy myslela, že ja som viac. Stalo sa to pomerne rýchlo a rozpačito, ani som nevedela, čo sa deje. Myslím, že aj keby sa v pozadí spustila fontána, ani by som si ju nevšimla. Svet okolo plynul ďalej. Autá, čo nás míňali si to mierili domov rovnako ako dovtedy. Dokonca ani ľudia na zastávke nezačali tlieskať. Nie, myslím, že by to americký režisér nezakomponoval do svojho filmu. Myslím, že to pre nás ani nebolo dôležité. Nemusela padať hviezda na to, aby sme vedeli, že sa máme radi.
