Zapínam kávovar, displej ako obvykle ukazuje „stiskněte proplach". Stisknem teda proplach. Kým sa vykonáva proplach, beriem z poličky hrnček, potom nastavím množstvo kávy a spúšťam prípravu. V tom prichádza ďalšia správa: „Minuli sa zrnká kávy." Na toto som pripravená nebola. Rýchlo zbehnem do špajze, ale ani stopy po zrnku. Nakoniec zmierená s osudom vypínam kávovar a smerujem na skúšku.
Po skúške, kým čakáme na výsledky, ideme so spolužiakmi na obed. Vyberiem si jedlo - ako obvykle kuracie soté, ktoré ako jediné spolu so štrúdľou v ponuke nikdy nechýba, a smerujem k pokladni. Pri pulte s kasou zbadám kávomat. Veľmi mu neverím, ale predsa to risknem. Stláčam gombík „stredná káva". To som však ešte netušila, že tlačítko „stredná káva" má vo svojom názve „stredná" mierené opodstatnenie. A tak sa pozerám na poloprázdny pohár, naplnený presne po STRED. „No nič, netreba to preháňať," hovorím si. Degustujem ten zázrak a usúdim, že predsa len nechám tú strednú kávu strednou.
Ale nádej zomiera posledná. Cestou zo školy si konečne kupujem svoju vytúženú kávu. Natešená prikladám veko k ústam. S prvým teplým dúškom, cítim aj niečo teplé a mokré na mojej blúzke. Ups, zdá sa, že som zle pritlačila veko k poháru. Dnešný deň v tomto asi nebol šálok mojej kávy. :)
Nevadí, hlavne, že je skúška spravená! :)
