Možno práve to je naša cesta, naučiť sa aj napriek pádom vstať, ísť ďalej a bojovať. Veď predsa sa hovorí, že to čo má cenu, za to sa oplatí bojovať. A možno aj práve vďaka tým pádom spoznávame, čo naozaj stojí za to. Niekedy práve tie pády, otvárajú oči. Určite nikto z nás nerád robí chyby a hlavne vtedy, keď ubližuje svojim blízkym. Ale ak sme schopní poučiť sa, chyby sa láskou stanú nepatrnými. Sú však aj chvíle, keď aj napriek našej snahe, slnko nevychádza. Akoby sa skrývalo za hŕstkou oblakov. Niekedy sa zase cítime bezmocní, máme vôľu, no strácame sa sami v sebe a tak ubližujeme ostatným aj keď nechceme. Vtedy verím, že niekto Vyšší je nad nami a aj keď to nie vždy cítime, neopúšťa nás. Možno len čaká, kým mu začneme naozaj dôverovať. On nasmeruje naše kroky a ukáže cestu. On je Ten, ktorý sa neobzerá naspäť, ale vždy dáva novú šancu a nádej. Nádej byť tými najšťastnejšími.
A znovu vyjde slnko.
