Len staršia generácia si pamätá, že pätica Indra, Kolder, Švestka, Kapek a Vasiľ Biľak podpísali tzv. „Pozývací list“, ktorý slúžil Sovietskemu zväzu a jeho spojencom ako zámienka na inváziu do Československa v auguste 1968 . Títo piati boľševici žiadali o „bratskú pomoc pred hrozbou kontrarevolúcie“ a boli tak zbabelí, že list podpísali na záchode. Z hľadiska trestnoprávneho to bolo jasné naplnenie skutkovej podstaty trestného činu vlastizrady, za ktorú bol vtedy len jeden trest – trest smrti. Nikomu sa nič nestalo a to bola najväčšia chyba tzv. Nežnej revolúcie – neschopnosť vysporiadať sa s komunistickými zločincami, ktorí boli zodpovední za tisíce obetí od roku 1948 až do roku 1989.
Vasiľ Biľak sa dožil vo svojej luxusnej pražskej vile 97 rokov a až do roku 2014 sa smial do tváre všetkým pozostalým obetí, ktoré režim a okupanti zavraždili. Nemci , resp mocnosti, sa veľmi radikálne vyrovnali s fašižmom, najprv trestami smrti pre nacistických pohlavárov V Norimbergu a potom prísnymi zákazmi verejnej činnosti pre aktívnych fašistov.
Česko a Slovensko zvolili – ako sa dnes ukazuje – absolútne nesprávnu cestu motivivanú Havlovým pomýleným humanizmom. Výsledky tejto obrovskjej chyby vidíme dnes na obidvoch stranách rieky Moravy. V Čechách mala ešte nedávno KSČ takmer 2O% hlasov a na Slovensku bolo v druhej Ficovej vláde zo 16 ministrov 13 bývalých komunistov.
História po 35 rokoch od revolúcie ukazuje, že sme mali zobrať komunistom akúkoľvek možnosť angažovať sa v politike, pretože keď neskončili na šibenici ani tí piati jasní vlastizradcovia, nadobudli ostatní boľševici dojem, že sa im nemôže nič stať. A tak jeden založil Pentu ( alebo bol master mind žralokov), iní spustili SDĽ a neskôr SMER. Na Slovensku sa to len tak hmýri komunistami stalinského typu, či už je to Blaha alebo Fico. Títo súdruhovia sa za 13 rokov vlády, ale obzvlášť od posledných volieb úplne jasne dopúšťajú vlastizrady. Najprv svoju vlasť totálne vytunelovali, teraz sa snažia zabezpečiť si beztretsnosť a pred pár dňami definitívne potvrdili o čo im ide – urobiť zo Slovenska ruskú guberniu.
V programovom vyhlásení vlády je totiž jasne definovaná zahraničnopolitická orientácie Slovenska.
Napriek tomu sa minister zahraničných vecí stretol v Turecku s vojnovým štváčom Lavrovom, ktorý je na sankčnom zozname EU. Nikto z ministrov Únie okrem pomýleného Maďara Szijjártóa by si s komunistom Lavrovom nešpinil ruky, ale Blanárovi, ktorý vyštudoval dopravu v Žiline a o diplomaciu celý život ani nezavadil, to evidentne neprekáža. Pomaly nadobúdam dojem, že Slovensko už riadi ruský veľvyslanec Igor Bratčikov.
Rok 1968 by mal byť výstrahou čoho sú schopní boľševici, len aby si zaslúžili teplé miestečko a beztrestnosť. História sa opakuje – komunistckí pohrobkovia zo Súmračnej ťahajú úplne nehanebne Slovensko do Moskvy a národ sa len nečinne prizerá.
Namiesto toho aby zobral vidly a vyhodil ich na smetisko dejín.
