Posledná bitka býva väčšinou tá najťažšia a výnimkou nie je ani boj, ktorý čaká prezidentku.
Vrátim sa o päť rokov dozadu, keď som vlastne nevedel, kto táto mladá dáma je, ale napriek tomu som mobilizoval všetkých známych a dokonca slušnou čiastkou prispel na jej volebnú kampaň. Niežeby som nemal čo s peniazmi, ale intuitívne som vsadil na slušnosť a čerstvý poltický vietor.
V tomto som sa nikdy nesklamal, Čaputovú nám právom najprv závidel i Česi a postupne celý svet.
Je pravdou, že ako typický muž som si spočiatku musel zvykať na niektoré kreatívne nápady v oblasti haute couture z ateliéru Dany Kleinert, ale celý život sa riadim mottom „proti gustu žiaden dišputát“, takže som prezidentkinu garderóbu vnútorne akceptoval. Ale to bol len môj malý privátny problémik.
Napokon to podstatné a najdôležitejšie – dôstojný a slušný výkon prezidentského úradu zvládala na výbornú.
Prvé vážne trhliny rozprávkovej kariéry princeznej Zuzany prišli po parlamentných voľbách 2020, keď jej domovskému politickému zoskupeniu Spolu/PS chýbali k zvoleniu do parlamentu štyri stotiny. Zrejme by sa vláda a koalícia s intelektuálmi okolo Beblavého vyvíjala úplne inak ako ten zlepenec, ktorý držala pokope aj drahá mafiánska nevesta Kollár. Ale to sú len hypotetické úvahy, lebo blázon Matovič sa dokáže pohádať naozaj s každým.
Zuzana Čaputová ma sklamala len tri krát a vždy kvôli nedostatku politickej guráže. To za päť rokov nie je vôbec až tak zlá bilancia. Prvý raz vtedy , keď oznámila, že nebude znovu kandidovať. Pripadalo mi to ako Kiska v sukni – ten keď už sa s vytúženou hračkou do sýtosti pohrajkal, tak sa pekne zbalil a zdupkal do Popradu opatrovať ženušku a batoľa.
Prezidentka urobila to isté len v ružovom. Mohla sa stať slovenskou Jeanne d Arc, bojovníčkou za spravodlivosť a demokraciu, ale dostala strach, že smerácka inkvizícia ju upáli na hranici, a tak sa rozhodla uchýlať do svojho kláštora v Pezinku, kde sa bude cítiť bezpečne so svojími medzičasom dospelými dcérami.
Takto politická zodpovednosť naozaj nevyzerá! Som si absolútne istý (aj keď predbieham o 5 rokov), že ak Ivan Korčok zvíťazí, tak bude kandidovať aj druhý raz. Je to logické – ak si pozriete štatistiky prezidentov, ktorí zvíťazili v opakovanej voľbe, tak sa dostanete nad neuveriteľných 90%. Prezident má konať tak, aby bol aj druhý raz zvoliteľný a dokončil svoju misiu.
Čaputová s celým svojím politickým bonusom, ktorý si za 5 rokov vydobila doma i vonku hádže flintu do žita v najťažšom zápase o smerovanie tejto krajiny. Teraz sa naozaj rozhoduje, či Slovensko pôjde so smeráckymi boľševikmi do Moskvy alebo s normálnymi ľuďmi do Bruselu. Prezidentka mohla a mala v tomto boji stáť na barikádach a nie uprednostniť bezstarostný privátny život vyplnený charitou.
Druhé sklamanie - opäť vďaka neochote ísť do konfliktu - pre mňa znamenala kapitulácia pred Ficom. V normálnej krajine nemôže prezident vymenovať za ministra obrany kriminálnika a obchodníka so zbraňami a za ministerku kultúry primitívnu markízackú Barbie, ktorej výkonnostné maximum je prečítať 10 viet z kamerovej čítačky.
Tretie zlyhanie je pre mňa nepochopiteľné. Prezidentka má síce obmedzené právomoci, ale jeden silný tromf drží v rukách – môže navrhnúť disciplnárne konanie voči generálnemu prokurátorovi. Ten náš relikt neostalonistickej sovietskej prokuratúry, ktorý sa inšpiruje Moskvou a rozdáva 363-ky mafiánom a kriminálnikom mal byť permanentným terčom skvelej právničky a prezidentky Čaputovej
Prezidentku teda čaká záverečný a najťažší boj, bohužiaľ tentokrát nemá v rukách potrebnú muníciu na vytúžené víťazstvo.
Pevne verím, že prezidentský palác napíše dostatočne kvalitné podanie na Ústavný súd, aby tento mohol kvalifikovane rozhodnúť, ale najmä dočasne pozastaviť účinnosť osudového mafiánskeho zákona.
V opačnom prípade bude kriminálnik Výboh 4.3. v Dubaji strieľať korkami zo šampanského ( v deň jeho súdneho pojednávania, ktoré v prípade amnestie padne). Zrejme pozve aj Fica a Kaliňáka, aby oslávili nakradnuté a zachránené miliardy, ktoré im tam s veľkou pravdepodobnosdťou tento zbrojár schováva a opatruje .
Skutočnou prehrou demokracie a justície by bolo, keby sa čírou náhodou v týchto dňoch rozhodol niektorý zo sudcov Ústavného súdu stráviť dovolenku v Spojených arabských emirátoch...
Lebo celý zrýchlený proces pri príjímaní novely trestného zákona mal jeden veľký cieľ – amnestovať raz a navždy Výboha, zabrániť mu spievať a teda zachrániť pred basou Fica s Kaliňákom!
