Počas posledných troch týždňov si s kamošmi pravidelne vymieňam názory na zápasy ME a občas padne slovo aj o komentátoroch. Včera som si pri tej príležitosti nevdojak spomenul na skvelý bonmot Maria Zagala na tlačovej konferencií počas MS 2002. Jedného z najúspešnejších hráčov a trénerov futbalovej histórie sa mladý novinár spýtal: „ Majstre aký je rozdiel medzi Brazíliou 1970 a 2002“ Novinár samozrejme očakával porovnanie dvoch majstrovských tímov kanárikov, ktoré Zagalo trénoval, ale maestro na neho vypustil skvelý bonmot: „ V roku 1970 bolo v Brazílii 100 milionov reprezentačných trénerov a teraz ich je tam 150 milionov!“
Niečo podobné platí aj u nás – čo chlap, to futbalový odborník, takže to majú ťažké tak tréneri ako aj komentátori.
Za mojej komentátorskej éry a potom neskôr ako šéfredaktor športu v STV som dosť ťažko niesol kritiku kibicov a pouličných odborníkov, ktorými sa hemžil internet po každom prenose. Chvíľu mi trvalo, než som pochopil,že na vine je mentalita a pováha mojich krajanov. Bežný Slovák než by niekoho pochválil tak by si radšej nechal obidve ruky odseknúť, ale kritizovať chce vždy, všade a každého. Nkdy sa nestalo, že by do redakcie niekto napísal niečo pozitívne, ale stačila malá chybička a už stáli v šíkoch zoradení bojovníci na záchranu dokonalého komentára. Najväčšia komentátorska legenda Karol Polák to vystihol vcelku jednoducho, keď povedal, že dokonalý komentátor, ktorý by ulahodil všetkým sa ešte nenarodil. Koľko ľudí toľko chutí, napriek tomu existuje určitý komentátorsky štandard solídneho výkonu, ktorý je zadefinovaný zaujímavým obsahom , príťažlivou formou a bezchybným zvládnutím materinského jazyka. A práve tu je kameň úrazu mladej generácie, ktorá je nasiaknutá nezmyselnými spojeniami a záplavou anglikanizmov.
Úplnu katastrofu do komentátorskej rétoriky však vniesol Ladislav Borbély, ktorý ak povie vetu so šiestimi slovami, tak je v nej zaručene päť nezmyselných cudzích slov, ktorým väčšinou ani on sám nerozumie. Bohužiaľ, mladí novinári a ich jazykovo menej zdatní co-komentátori ( väčšinou futbalisti so silne limitovanou slovnou zásobou) prebrali od Borbélyho celý rad nezmyslov.
Takže sa ani nečudujem, keď si na tlačovke po ME tréner Calzona nedával servítku pred ústa a povedal: „Pán Ladislav Borbély je považovaný za futbalového experta a tvári sa, že je riaditeľ nad všetkými. Podľa mňa však málo rozumie futbalu.“ Nuž mali by si to zobrať k srdcu aj komentátorski obdivovatelia samozvaného experta, ktorý momentálne viac na seba upozorňuje infantilnými reklamami ako odbornými komentármi.
Dosť bolo jazykového chaosu Borbélyho, urobte za tým konečne hrubú čiaru a hovorte po slovensky! Lebo všetko čo Lacko povie cudzími slovami sa dá bez problémov vyjadriť v našej krásnej slovenčine.Práve v tom je umenie komentátora! Ale zrejme prestrihnutie pupočnej šnúry s komentátorskym aristokratom ( citát Merčiak) bude ešte chvíľu trvať.
Aj včera básnil Sapara o vertikálach, čo je Borbélyho pseudovynález a čistý logický nezmysel. Každý kto neprepadol z matematiky ( ktorej súčasťou bola aj geometria) musí vedieť, že vertikálny znamená zvislý! Ja si ani pri najväčšej fantázii neviem predstaviť zvislú prihrávku – ak teda nejde o sviecu ( odkop) ktorá šteklí pánu Bohu bradu! Väčšinu zápasov sledujem na ARD,ZDF a ORF a nikdy od nikoho som nepočul tárať také bludy!
Spomínal som častú kritiku za mojich čias, a preto som si povedal, že kritizovať nebudem, za to pochválim každý dobrý výkon, ktorý ma zaujme. Nuž milí mladíci v komentátorskych boxoch vedzte, že vás rád pochválim ak si to zaslúžite, ale najprv musíte prestať používať jazykové nezmysly ako vertikála, momentum, emócia ( správne je plurál – tie emócie), varianta ( ten variant), v prvej rade (v prvom rade) a najmä konečne prestaňte pretekať s Merčiakom kto zaplaví diváka väčším prívalom nezmyselných štatistík!
Lebo aj tu platí ten geniálny výrok, ktorým Karol Polák opečiatkoval slovenskú komentátorsku hviezdu: „ Marcel, želám ti aby si hovoril menej a povedal viac!“
