Slovensko má za sebou najneúspešnejšiu Olympiádu v ére samostatnosti a diviť sa môžu len tí, ktorí ignorujú dianie tak v športe ako aj v spoločnosti. Lebo úbohá úroveň slovenského športu je len odrazom úbohých pomerov v politike aj v štáte ako takom.
Pre argumentáciu uvediem niekoľko ilustratívnych čísel a štatistík.
Kým na prvých siedmich letných Olympiádach bralo Slovensko 32 medailí, v Paríži sa muselo uspokojiť len s jednou bronzovou. Hlavným dôvodom je "zlyhanie" strelcov a vodákov ( všetka česť Beňušovi), lebo z doterajších 10 zlatých medailí získali vodáci až osem, strelci a atléti po jednej.
Slovensko sa teda spolieha na dva športy a keď tie nezaberú, tak sa naplno odhalí mizéria športu v SR.
Ale nie len chýbajúce medaily dotvárajú marazmus športu v krajine pod Tatrami.
Kým na prvej Olympiáde po vzniku SR bolo v Atlante až 71 športovcov, tak do Paríža sa dokázalo prebojovať len 28 reprezentantov. Pre porovnanie, Česi vyslali do Paríža 113 borcov, ktorí získali 5 medailí, z toho 3 zlaté.
Nehovoriac o absolútnej nemohúcnosti v tímových športoch, pretože naposledy sme mali zastúpenie pred 24 rokmi ( futbalisti a basketbalistky) a keď si pozrieme úroveň kolektívnych športov, tak by to bol naozajstný zázrak ak by sa nejaký tím najbližších 24 rokov na LOH prebojoval.
Aby bolo čitateľom jasný rozsah slovenského úpadku v Paríži, tak uvediem, že sme skončili v medailovej bilancii celkovo na 84. pozícií, pričom spoločnosť nám robia s jednou bronzovou napr. Kapverdy a Pobrežie Slonoviny, ale taká Grenada, Albánsko a Tadžikistan sú na tom s dvomi medailami lepšie.
Sám som zvedavý aké opatrenie príjme vláda, ale najmä Slovenský olympijský a športový výbor. Treba celkom jasne konštatovať, že ryba ako obvykle smrdí od hlavy. Šéfom tejto organizácie je ťažký milionár Anton Siekel, kontroverzný podnikateľ, ktorý zbohatol na podvodnej privatizácií. On sám sa totiž o kupónke vyjadril nasledovne: "Kupónová privatizácia nemohla prebehnúť fér, lebo jej nastavenie bolo nelogické".
Takže Olympijskému výboru , ktorý má v stanovách fair-play kraľuje dobrodruh, ktorý zbohatol neférovým spôsobom. A to nie je všetko. Siekel so svojimi ľuďmi roky poskytoval útočište na jednej usadlosti ožranovi a kriminálnikovi Slotovi, pretože sa vždy hlásil hrdo k SNS. Len preto si u kapitána Danka vydupal nové ministerstvo aj s novým zákonom, ale presne tento fakt najlepšie dokumentuje ako tento samozvaný šéf olympionikov hlboko nerozumie príčinám a následkom v oblasti športu.
Olympijskí víťazi sa nerobia zákonom a nerodia sa na ministerstve, ale v základných školách.
Presne tu je kameň úrazu. Takmer 450 základných škôl na Slovenskú nemá vlastnú telocvičňu, tak sa pýtam, kde majú deti športovať?
Len v Bratislave zmizlo za 30 rokov viac ako 50 športovísk, vrátane jedinej tartanovej dráhy, o plaveckých halách ani nehovorím. Výsledok je alarmujúci - dnešná generácia 15-ročných váži o 3 kg viac ako pred 30 rokmi, skrátka vychovávame obézne a grambľavé deti, ktoré nezvládnu ani jednoduchý kotúľ. Takže sa nečudujme, že 45% slovenskej populácie nešportuje vôbec.
Vlády Mečiara a Fica rozkradli čo sa dalo, a tak zákonite na šport a najmä toľko potrebnú infraštruktúru zostávajú len omrvinky.
Celkom zmizli bývalé Strediská vrcholového športu mládeže, vrátane športových škôl. Pri tom všade, kde zaznamenávajú obrovské úspech sú centrom športu práve školy a univerzity, ktoré dokážu skĺbiť šport a štúdium.
Nalejme si konečne čistého vína – štát nemá žiaden systém ani víziu a najlepšie to dokazuje fakt, že za 30 rokov nevychoval ani jedného šampióna. Všetci skvelí športovci vrátane Vlhovej a Sagana sú a boli produktami rodičov, ktorí obetovali čas a peniaze aby ich deti dosiahli športový vrchol.
Takže treba začať od piky, ale najmä od Olympijského výboru, ktorý by mali riadiť profesionálni športoví manažéri a nie úspešní, ale neféroví privatizéri bez stratégie a jasných cieľov.
Takže, pán Siekel, skúste sa pozrieť do zrkadla a seriózne prehodnotiť zotrvanie vo vašej funkcií, ktorá nie je len honor a osobné PR, ale v prvom rade tvrdá práca aj s adekvátnymi výsledkami.
