Návrhy zmien volebných systémov sú nielen na Slovensku politický evergreen. Nedávno však v diskusnej relácii medzi Šutajom-Eštokom a Majerským zaznel návrh na zavedenie 8 obvodov podľa krajov VUC, pričom diskutujúci sa na potrebe zmeny zhodli. Teraz treba zbystriť pozornosť, lebo koalícia má spolu s KDH ústavnú väčšinu 91 hlasov. A nikdy nevieme, ako zareaguje Matovič.
Samozrejme, ak sa v parlamente nájde takáto ústavná väčšina, nezmôžeme nič. Môžeme sa však argumentačne pripraviť na to, aby sme mohli prípadne aspoň minimalizovať škody, ktoré budú napáchané. V médiách a z radov opozície na túto tému nezaznelo mnohé, a preto píšem tento blog. Zároveň Majerský v relácii vyzval na širokú diskusiu, tak toto je môj príspevok.
Na túto tému napíšem ešte minimálne 2 blogy – v nasledujúcom zhrniem rôzne systémy využívané vo svete. A nakoniec popíšem svoj návrh systému pre Slovensko, nad ktorým rozmýšľam už od roku 2016 a myslím si, že teraz nastal čas sa o ňom začať serióznejšie rozprávať. Hlavnou prekážkou v roku 2016 bolo technické prevedenie, ale od toho času nastal významný pokrok v rozšírení a akceptácii technológií.
Možnosti udeľovania hlasov vo viacobvodovom pomernom systéme
Začnem tým, že zanalyzujem možnosti, ktoré vznikajú pri zachovaní pomerného systému, ale vo viacerých obvodoch. Jediná reakcia na spomínaný návrh, ktorú som našiel, bola na Aktualitách.
Stručne zhrniem možnosti, ktoré popisujú. Uvažujú o 3 scenároch, 1, kedy by sa v každom obvode konali samostatné voľby. To považujem za nepravdepodobné, ale Smeru by to mohlo pomôcť najviac. KDH a Matovič by na to však asi nepristúpili, lebo by im to výrazne znížilo šance. Okrem toho by to prakticky garantovalo účasť maďarských strán v parlamente, čo asi tiež nebude politikom po chuti. Osobná poznámka – napriek môjmu priezvysku, menšinová politika ma nezaujíma, a cítim sa ako Slovák.
2, Celorepublikové udeľovanie hlasov považujem za najpravdepodobnejšie. Takýto systém sa celkom často používa. Napríklad v Česku majú 14 obvodov, v ktorých sa volí spolu 200 poslancov do dolnej snemovne. Avšak kvórum (5%), a volebné číslo, podľa ktorého sa rozdeľujú mandáty (počet hlasov postupujúcim stranám vydelené 200), sa počíta celorepublikovo.
Samozrejme, v takomto prípade začne hrať veľkú úlohu aj metóda rozdeľovania hlasov – tých existuje tiež veľa, a nebudem zachádzať do detailov. Tejto téme sa u nás obšírne venoval napríklad Vladimír Dančišin. Pri zachovaní fixného rozdelenia počtu mandátov podľa obvodov však nevyhnutne dôjde k narušeniu celkovej proporcionality. Na ilustráciu uvediem výsledky a rozdelenie mandátov z volieb roku 2021. Český systém mierne zvýhodňuje väčšie strany, a navyše došlo k volebnému paradoxu, keď ANO získalo viac mandátov s menším počtom hlasov.
Strana/Koalícia | SPOLU | ANO | Pir+STAN | SPD |
Percentá | 27.79 | 27.12 | 15.62 | 9.65 |
Mandáty | 71 | 72 | 37 | 20 |
Percentá na 1 mandát | 0.39 | 0.38 | 0.42 | 0.48 |
Nevznikol však taký chaos, ako keby sa mandáty udeľovali podľa metódy 1, tedav každom obvode samostatne. Pozrite sa na celé výsledky týchto volieb. Celkom 8 mandátov by si rozdelila Přísaha a ČSSD. Naviac by vzniklo ďaleko viac chýb zo zaokrúhlenia, ako vidíte v predchádzajúcej tabuľke (ANO získalo viac mandátov s menej percentami). Najväčší problém však vidím v tom, že pri udeľovaní mandátov samostatne po obvodoch sa nezohľadní volebná účasť. To by samozrejme Smeru veľmi vyhovovalo, lebo väčšie percentá získava v krajoch, kde býva obvykle menšia účasť.
Ospravedlňujem sa za nekvalitu obrázkov a tabuliek v tomto blogu, zatiaľ som neprišiel na to, ako tu s nimi pracovať poriadne
3, Kvórum nutné prekročiť zároveň celorepublikovo a na úrovni krajov: Toto nepovažujem za pravdepodobné, malým stranám ako KDH a Slovensko by to veľmi ublížilo. Ale opakujem, nikdy nevieme, čo napadne Matovičovi... A ako hrádza proti liberalizmu by to bolo veľmi efektívne.
Štvrtý scenár – maximálne zachovanie pomernosti
Čo v článku na Aktualitách nebolo spomenuté – dá sa zachovať pomernosť aj pri viacerých obvodoch. Pri takomto prepočte sa však samozrejme nezachová úplne pomerné zastúpenie poslancov za jednotlivé obvody. Opäť si pomôžem príkladom z Česka. Voľby v roku 2021 by dopadli takto
Prepočet hlasov som uskutočnil na ľavej strane tabuľky tak, akoby sa voľby konali v jednom spoločnom obvode. Mandáty som rozdelil na kraje tak, že som vydelil pre každú stranu počet hlasov získaných v kraji celkovým počtom hlasov pre danú stranu, a toto číslo vynásobil počtom mandátov získaných stranou celorepublikovo. Keďže z dôvodu zaokrúhľovania po 14 krajoch celkový počet poslancov pre strany nesedel (SPOLU by získalo o 2 viac, ANO a SPD o 1 menej), zobral som SPOLU 2 mandáty s najmenším zvyškom – jeden pripadol na Prahu, a jeden na Pardubický kraj. Obdobne, ANO a SPD mali po jeden mandát navyše v krajoch s najväčšími zvyškami – zhodou okolností obe v Moravskoslezskom kraji.
Netvrdím, že mnou navrhnutý systém prerozdeľovania mandátov takýmto spôsobom je jediný, alebo najlepší možný. Je však použiteľný, a preto na ilustráciu štvrtej možnosti stačí. Nemusím snáď dodávať, že toto by bol môj najpreferovanejší scenár, ak by sa malo zaviesť na Slovensku viac obvodov (s tým, že na SR je trocha iný spôsob prepočtu hlasov na mandát, ktorý by sa mohol zachovať)
Záver
Ako vidíte, téma volebných systémov je prakticky nevyčerpateľná. A to som ešte nezačal hovoriť o iných systémoch, než sú pomerné – prípadne o alternatívnych pomerných systémoch - medzi ktoré patrí aj môj systém, prípadne metóda navrhovaná Karlom Janečkom.
Janečkovu metódu však nemám rád, pretože by nutne viedla k taktickému preskupovaniu na politickej scéne – čo je ďalší faktor, ktorý som nespomenul v tomto blogu, ale pri diskusii o volebných systémoch je snáď najdôležitejší. O tom všetkom napíšem nabudúce.
